jeho dvojročný pontifikát sa skončil veľkým fiaskom, z predsavzatí sa takmer žiadne nenaplnilo. Dva roky vysoko presahujú dobu a latenciu, po ktorej si aj laici môžu všimnúť, či a ako sa plány sa premenili v skutky.
Verejnosti sa Drucker spočiatku páčil, mladý fešák s očami strelenej srny, ktorý vždy pekne a veľa, ale o ničom, hovoril. Odbornej verejnosti sa páčilo programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva, sám som napísal, že je najlepšie od roku 2006. Výhodou krízového manažéra – titul, ktorý mu pridelil Robert Fico – je, že jeden deň pokojne poštárčil a druhý deň už liečil. Fico takto na chvíľu opil verejnosť, a sprvoti to aj zabralo. Natískali sa síce dve otázky. Je zdravotníctvo v kríze, keď treba špeciálneho manažéra? Ak áno, ako je to možné? Z dvanástich rokov Ficova družina vládla desať. Alebo nie je v kríze? Potom načo manažér, nestačil by aj poštár?
Myslím, že Tomáš Drucker Ficovi naletel, prinajmenšom v otázke voľných rúk, o ktorých spočiatku rád hovoril. Reálne si nemohol dovoliť žiadne svoje nominácie. Okrem svojho večného spolupútnika Ráža juniora nakoniec presadil iba Tomáša Szalaya. Ponúkal mu miesto riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky, ale po zásahu zhora sa Szalay stal iba poradcom štátneho tajomníka. Štátny tajomník nemôže naozaj nič a jeho poradca menej ako nič. Prvé a hneď poriadne zaucho dostal Drucker od Fica pri ozdravnom pláne Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Namiesto toho, aby odišiel, nastavil druhé líce a navyše ako bonus bohvie čo ešte. Okrem zákona, ktorý mal zabraňovať legálnemu reexportu liekov, pričom tento zákon riešil dôsledok, a nie príčinu, sa mu nič významné nepodarilo. Nečudo, že sa vývoz liekov začal znova.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.