odchod Roberta Fica a Roberta Kaliňáka a schopnosť nedávno všemocného expremiéra vzbudzovať v ľuďoch už iba ľútosť či opovrhnutie sú významné veci. Ešte väčšia vec je však prebudenie verejnosti, ktoré je úzko spojené s najhlbšou krízu dôvery vo verejné inštitúcie, demokraciu a vládu zákona od vzniku samostatného Slovenska.
Neexistuje záruka, že naša krajina v tejto skúške obstojí. Ani občianska angažovanosť, ani zmeny na vládnych postoch nenahradia systematické reformy, ktoré by zaistili dôveryhodnosť inštitúcií štátu. Ako povedal minulý týždeň Andrej Kiska, „na začiatok novej, lepšej éry nestačí iba zmena vlády. Slovensko potrebuje zmenu štýlu vládnutia.“
Skôr či neskôr k zmene štýlu príde. Ale ak si nedáme pozor, zmena môže byť aj k horšiemu – podobne ako mocenské výmeny, ktoré nasledovali po korupčných škandáloch v Maďarsku a Poľsku. Aby sme sa takému scenáru vyhli, musí byť seriózna časť opozície ostražitá. A verejnosti musí ukázať plán, ktorý problémy rieši dôveryhodnejším spôsobom než sľuby pokútnych demagógov či fašistov.
„Dôležité však je, aby demokratická opozícia ukázala, že dokáže Slovensko z dnešného marazmu vyviesť vecnými riešeniami.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.