s prezidentskými kandidátmi sa naozaj roztrhlo vrece. Už teraz je jasné, že v prvom kole volieb bude minimálne trinásť kandidátov z celého politického, ale aj občianskeho spektra – je tam človek pre liberálneho voliča, človek pre konzervatívca, pre nacionalistu, pravičiara, ľavičiara, ale aj odmietači „systému“ si tam nájdu toho svojho, napríklad Mariana Kotlebu. Ku kandidatúre sa teraz prihlásil aj predseda vládnej strany Most – Híd Béla Bugár. Podľa svojich slov chce byť ten, ktorý „bude vedieť stáť nad spormi a bude rovnako naklonený jednej aj druhej strane politického spektra.“ Béla Bugár teda nechce byť tentoraz iba mostom medzi Maďarmi a Slovákmi, ale aj medzi voličmi koaličných strán a voličmi opozície. Nepreceňuje svoje sily?
ako vznikla nominácia
Bola to vlastná iniciatíva Bélu Bugára, uchádzať sa o post prezidenta, alebo ho k tomu dotlačili jeho spolustraníci? Republiková rada Mostu sa už dávnejšie rozhodla, že do súboja o Prezidentský palác nominuje vlastného človeka, ľudia v strane hovoria, že sa poučili z chyby, ktorú strana urobila v roku 2014. Vtedy Most podporil pravicového kandidáta Pavla Hrušovského. Ten nakoniec získal niečo vyše troch percent, čo znamenalo zásadný debakel pre všetky pravicové strany, ktoré ho podporili. Pre Most bola porážka o to trpkejšia, že lepšie ako Hrušovský dopadol dokonca aj kandidát SMK Gyula Bárdos. Práve tento katastrofický scenár si v Moste nechceli zopakovať. Navyše, ak by nenominovali vlastného človeka, zrejme by museli podporiť kandidáta svojich koaličných partnerov, ale ani Smer, ani SNS zatiaľ nikoho nepredstavili. Takže Most potreboval súrne vlastného človeka.
Bolo treba postaviť človeka, ktorý je dostatočne známy. No a Béla Bugár, ktorý je na politickej scéne takmer tridsať rokov, je určite kandidátom, ktorého voliči dlho poznajú. Určite nebude treba investovať financie do jeho predstavovania. Pri nominácii zohrávalo úlohu aj to, aby potenciálny kandidát pritiahol hlasy maďarských voličov, čiže strana od začiatku kalkulovala s tým, že jej nominant do prezidentských volieb bude maďarskej národnosti. Keď sa tieto dva faktory spojili, Bugár vo vnútrostraníckom hlasovaní nemal protikandidáta. Okrem toho, že ho na sneme opätovne zvolili za predsedu strany, vyslovili mu dôveru aj na kandidatúru. Lenže jedna vec je zvláštna: ani on sám zrejme neverí tomu, že by ho voliči zvolili za prezidenta. Tak o čo ide tomuto skúsenému politickému matadorovi? Prečo ide do tohto boja?
Podľa informácií zvnútra strany Bugárovi a ani Mostu nejde o prezidentské voľby, ale skôr o tie parlamentné. Strane od vstupu do vlády so Smerom a SNS klesajú alebo stagnujú preferencie, a sú niekde na úrovni okolo piatich, šiestich percent (podľa minulotýždňového prieskumu Focusu to bolo 5,6 pecenta). Most sa teda nemusí dostať v budúcich voľbách do parlamentu. Podľa nášho zdroja si v Moste uvedomujú, že odchodom Františka Šebeja aj postupným ústupom Lucie Žitňanskej definitívne prišli o slovenského voliča, a teda im nezostáva nič iné, len zabojovať o toho maďarského. V strane dúfajú, že Bugárova prezidentská kandidatúra im pomôže a zabezpečí lepší výtlak do parlamentných volieb, ktoré môžu byť aj skôr ako v roku 2020.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.