ničivosť Katriny mala s politikou málo spoločné. Len odhalila neschopnosť vlády, štátnej i federálnej, primerane uchrániť obyčajných Američanov. V ten august sa v americkej politike niečo zlomilo.
Rovnakým spôsobom sa niečo zlomilo v lete roku 2015 aj v politike európskej. Tisíce migrantov kráčali ešte pred Merkelovej gestom naprieč európskym kontinentom, prespávali pod holým nebom či v improvizovaných podmienkach a prekračovali hranice európskych krajín bez toho, aby s tým vlády dokázali niečo urobiť.
„Jediná cesta k neutralizácii populistov je to, aby existujúce vákuum vyplnili európske inštitúcie a európski lídri.“
Zdrojom emocionálnej sily oboch prípadov bola bezmocnosť tých, ktorí v rukách držali verejnú moc. Občania právom očakávajú, že ak treba, vláda dokáže konať – akokoľvek si pod „konaním“ rôzni ľudia predstavujú rôzne veci. Počas Katriny a európskej utečeneckej krízy vlády ani európske inštitúcie konať nevedeli – nesplnili si teda svoju základnú povinnosť uloženú pomyselnou spoločenskou zmluvou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.