Výpisy nemusíme nosiť na úrady dvakrát. Bolo to drahé a je toho málo

pamätáte si, keď sa prvýkrát hovorilo o tom, že úrady by si medzi sebou mohli posúvať dokumenty a občan ich nemusel znova nosiť? 

Bolo to tak dávno, že si na to už ani nepamätám, je to už viac ako desať rokov. Veď je to predsa prirodzená myšlienka – keď už sú na úradoch počítače, nech si dokumenty posúvajú medzi sebou. Keď sa v minulosti diskutovalo, načo je tá informatizácia verejnej správy dobrá, myšlienka stelesnená v „Jedenkrát a dosť“ sa spomínala ako jedno z najvýraznejších opatrení, ktoré uľahčí život občanom. Dokonca je zakotvená aj v zákone. V roku 2013 sa v zákone o e-Governmente zakotvil mechanizmus, ktorým má fungovať. „Jedenkrát a dosť“ sa snažil štát zaviesť vo viacerých vlnách, no až teraz to prvýkrát začalo trochu fungovať. 

čo to bolo v roku 2013 za vlnu, ktorá opatrenie presadila do zákona? 

Do zákona sa „Jedenkrát a dosť“ dostalo ako všeobecný mechanizmus. Podľa neho sa mali spraviť referenčné registre z určitých údajov, pričom žiadny úrad už nesmel pýtať od občana údaje, ktoré si v týchto registroch vie vyhľadať. Plánované bolo vyhlásenie množstva referenčných registrov, avšak doteraz sú iba tri. A ani pre tie to nefungovalo, napríklad register fyzických osôb je referenčný, no stále musíte na úrad nosiť potvrdenie o trvalom pobyte – to však už nie je pre problémy s IT.

aká bola druhá vlna?

Okolo roku 2016, keď novovzniknutý Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu prijal strategický dokument NKIVS – Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. Nastala tam zhoda, že práca s údajmi by mala mať najvyššiu prioritu v informatizácii. Keďže databázy a infraštruktúra mali už byť pripravené, ľahko by sa mali nad tým dať vytvoriť užitočné služby. A práve „Jedenkrát a dosť“ je jedna z vecí, ktorá ľuďom reálne uľahčí život a viditeľne ukáže príklad, načo je celá tá informatizácia dobrá. 

„Bola na to použitá miliarda eur, pričom zatiaľ len málo z toho má citeľný osoh pre občanov.“

napriek tomu trvalo takmer dva roky, kým sa „Jedenkrát a dosť“ odkleplo. 

Vždy to všetci chceli, ale stále to nebolo. To je v informatizácii často záhada – nikto nie je proti, ale stále to nefunguje. Som naozaj veľmi rád, že teraz je už „Jedenkrát a dosť“ v praxi. Zdá sa mi, že zatiaľ to s tými tromi výpismi funguje. Asi ešte nie celkom stopercentne – napríklad ešte niektorí úradníci nenabehli na nový systém, a ani občania možno o tejto možnosti ešte nevedia. Ale nemám správy o zásadných zlyhaniach. Hlavný problémom je, že je to stále príliš málo. Na to, aké veľké úsilie bolo tomuto projektu venované, je to stále len minimum z tých všetkých potvrdení, ktoré musíme na úrady nosiť. 

nadviazala druhá vlna z roku 2016 na tú prvú z roku 2013? Nadviazalo sa na referenčné registre? 

Práveže nie. Spravil sa nový zákon, v ktorom sa píše, zjednodušene povedané, to isté. Dôležitým novým prvkom bolo, že sa novelizovali všetky zákony, v ktorých sa tieto štyri výpisy nachádzajú. Naraz sa novelizovalo viac ako 150 zákonov. Ako ítečkár som takú veľkú novelu doteraz nevidel, zopakoval som si všetky rímske číslice. V zákonoch sa zmenilo vždy zopár viet tak, aby si už naozaj úradníci nemohli výpisy vypýtať. To sa často uvádzalo ako dôvod, prečo „Jedenkrát a dosť“ nefunguje – síce zákon o e-Governmente uvádza jedno, ale podľa iných zákonov, kde sa konkrétne rieši určitá agenda, má žiadateľ predložiť či doložiť dokumenty.