Hľadá sa prezident, Kiskovi favoriti zatiaľ nevyhrávajú

kto v júni 2019 preberie po Andrejovi Kiskovi prezidentský úrad je dnes ťažké predpovedať. Do volieb v marci však zostáva len niečo vyše šesť mesiacov. Stav je dnes takýto – menej známe tváre rozbehli kampaň už cez leto, hlavní favoriti zatiaľ chýbajú. Do popredia sa derie extrém v podobe Harabina či Kotlebu.

Pozreli sme sa na všetkých kandidátov, aj tých potenciálnych a prinášame vám veľký prehľad ich kampaní, financovania a šancí na úspech.

Prieskum agentúry Focus zo septembra 2018:

bezútešné hľadanie kandidáta

Najväčší dôvod na nervozitu majú z prezidentských volieb zatiaľ v Smere. Ako najsilnejšia politická strana logicky budú chcieť postaviť kandidáta, ktorý má šancu voľby aj vyhrať. Ich najväčšie „esá“ však kandidovať odmietajú. 

sita

Najväčšie nádeje strana upiera na Miroslava Lajčáka, ktorého už niekoľko mesiacov súkromne aj verejne vyzývajú, aby išiel kandidovať. Ten všetky takéto výzvy dlhodobo odmieta a hovorí, že kandidovať nebude. Miroslav Lajčák reaguje na prezidentský prieskum slovami, že sa chce naďalej venovať zahraničnej politike. Podľa jeho hovorcu berie minister zahraničných vecí výsledky prieskumu Focusu na vedomie a vysoko si váži dôveru občanov.

V prvotných prieskumoch verejnej mienky sa vysoko umiestnil aj terajší premiér Peter Pellegrini. Ten je však ako čerstvý premiér skôr naladený pokračovať vo svojom mandáte, kandidatúru na prezidenta tiež vylúčil. 

sita

Strane tak ostávajú „béčkoví” kandidáti priamo zo strany aj mimo nej. Spomína sa diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš, ako aj vysokopostavení Smeráci Richard Raši či Juraj Blanár. Obaja však nemajú taký výtlak ako špičky strany Pellegrini či Fico. 

Navyše, Blanár aj Raši majú za sebou neúspešnú kampaň z roku 2017. Obaja kandidovali na post županov v Žilinskom, respektíve Košickom samosprávnom kraji. Blanár neobhájil svoj post v súboji s Erikou Jurinovou (OĽaNO), Raši prekvapivo prehral s lokálnym politikom a aktivistom Rastislavom Trnkom.

Ako kandidát sa spomínal aj minister financií Peter Kažimír. Ten kandidatúru rovnako odmietol. Už dlhšie sa v médiách špekuluje o tom, že Kažimír chce z ministerstva odísť a stať sa guvernérom Národnej banky Slovenska. 

Kandidáta sľuboval bývalý premiér Fico predstaviť „na sneme v septembri”. Žiadny snem sa nekonal, na meno si teda musíme od Smeru ešte počkať. Čo nahráva druhej koaličnej strane a jej ambicióznemu predsedovi – Andrejovi Dankovi.

Diana Černáková/SITA

judr. prezidentom

Najprv Andrej Danko tvrdil, že SNS do prezidentských volieb postaví ženskú kandidátku, dnes to však vyzerá inak. Posledné týždne nepriamo svoju kandidatúru pripúšťa on sám. Pri „kauze Judr” sa ohradil, že je voči nemu vedená kampaň, pretože sa o jeho kandidatúre začína hovoriť čoraz hlasnejšie. Milým paradoxom bolo, že dovtedy sa o Dankovi ako kandidátovi hovorilo nanajvýš v neformálnych rečiach na chodbách parlamentu, bol to on sám, ktorý túto informáciu vniesol do médií. 

Táto kauza spočíva v tom, že Andrej Danko dal utajiť svoju rigoróznu prácu, na základe ktorej titul dostal, až po tom, čo sa na ňu začal pýtať Denník N. Pri obhajobe tohto kroku povedal, že musí byť posudzovaná podľa toho, kedy bola napísaná, a teda pred dvadsiatimi rokmi. Vynárajú sa teda otázky, či jeho práca nie je len plagiát a či naozaj spĺňa všetky štandardy rigoróznej práce. 

„Kto v júni 2019 preberie po Andrejovi Kiskovi prezidentský úrad je dnes ťažké predpovedať.“

Jeho šance na prezidentský post pritom nie sú úplne márne. Podľa posledného prieskumu Focusu skončil druhý s vyše dvanástimi percentami, hneď za Miroslavom Lajčákom, ktorý už niekoľkokrát jasne odmietol kandidatúru na prezidenta. 

Dankovo rozhodnutie vraj závisí aj od toho, koho nakoniec Smer do prezidentských volieb nominuje, respektíve koho v nich podporí. Oficiálne sa SNS prezidentskými voľbami nezaoberá, podľa tlačového oddelenia strany „to ešte nie je téma.”