nebezpečnosť Andreja Danka vôbec nespočíva primárne v tom, že často nevie dať dohromady súvislú vetu. Netkvie ani v tom, že je vzdelaný a titulovaný vysoko nad svoje mentálne schopnosti. Dokonca ani v tom, že vedie stranu, ktorá pred Ficom zalezie do kúta, občas odtiaľ zaprovokuje, ale stačí jej hodiť misku s granulovanými eurofondmi a hneď je ticho. To by samo osebe bol len odraz pomerov, v ktorých žijeme, pomerov, ktoré Dankovi vyhovujú, a tak ich pomáha udržiavať. Taká komunálna, takmer domácka úroveň rizík.
Lenže nie je to také jednoduché. Po prvé, z komunálnej úrovne rizík sa veľmi rýchlo môže stať niečo horšie. A naše stredoeurópske biznisovo-politické bizarnosti sa – ako vidíme na osude Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – veľmi rýchlo zmenia na hroznú tragédiu.