Organizátori protestov v Žiline chcú zmeniť komunálnu politiku

v rozhovore sa dočítate: 

• prečo sa rozhodli kandidovať;
• prečo v rámci iniciatívy vyjadrili podporu jednému z kandidátov na post primátora;
• aké hodnoty chcú politike opätovne prinavrátiť;
• prečo nechcú bilboardy ani profesionálnu politickú kampaň;
• aké bolo zákulisie protestov a aká budúcnosť čaká zhromaždenia v prípade ich odchodu  do komunálnej politiky;
• ako vnímajú komunálnu politiku v Žiline za posledné roky;
• aký majú pohľad na verejné obstarávanie a korupciu;
• prečo by nehlasovali o návrhoch ĽSNS.

kandidujete za komunálnych poslancov do Mestského zastupiteľstva Žilina ako nezávislí kandidáti. Ako sa zrodilo toto rozhodnutie? 

Dominik Hriník: Ja som o tom začal uvažovať v máji. S pár ľuďmi sme zvažovali, že vytvoríme dobrovoľnícku iniciatívu zloženú z občianskych kandidátov, ktorí reálne chodia medzi ľudí a realizujú projekty. Hrali pri tom rolu aj zhromaždenia a politická situácia. Nie je mi to ľahostajné. Keď už sme zorganizovali protesty, malo by to niečo priniesť. Je ale pravda, že som dlho váhal. 

Marek Richter: Ja som váhal najdlhšie. Zlomilo sa to až v posledný augustový týždeň, desať dní pred deadlinom odovzdania podpisov. Dovtedy som mal skôr pocit, že viem byť užitočnejší inak. Uvedomoval som si však, že treba začať od seba a vyhodnotil som, že toto je tá správna cesta. Nie je to jednoduché, ale ak by som sa o to nepokúsil, ľutoval by som to. 

na žilinské námestia ste priviedli tisícky ľudí, keďže plánujete vstúpiť do politiky, neobávate sa, že týmto krokom stratíte ich dôveru? Niekto by mohol povedať, že ste využili situáciu vo svoj prospech.

Marek Richter: To bol jeden  z najvážnejších dôvodov, prečo som do toho nechcel pôvodne ísť. Od mája som vytrvalo hovoril nie. Mal som aj ponuku od jednej politickej strany, aby som bol na jej kandidátke, tiež od združenia istých nezávislých poslancov, čo som taktiež odmietol. Dali sme ľuďom v niečom nádej a v tom ich nechceme sklamať. Možno najlepší spôsob ako niečo zmeniť a neostať len pri frázach, ktoré sme mali v príhovoroch, bolo urobiť tento krok. To riziko tam však je, že niekoho sme sklamať mohli. 

Dominik Hriník: Tých ľudí sme na námestie neprilákali my, oni tam prišli sami zo svojej vôle. Uvedomili si, že treba prísť. My sme len vytvorili udalosti. Je prirodzený vývoj, že ak chceš pretaviť to, čo si prezentoval na námestí do reality, musíš to skúsiť v politike. Keď máme energiu, čas a schopnosti, ktoré sme rozvíjali, bola by toho škoda. 

je veľa ambicióznych mladých ľudí, ktorí by urobili čokoľvek preto, aby sa zviditeľnili a vstúpili do politiky. 

Dominik Hriník: Snažili sme sa vyhnúť akejkoľvek sebaprezentácii. Na sociálne siete sme si častokrát ani žiadne fotky z protestov nedávali. Máme jednu z Bratislavského protestu, kde sme všetci spoločne, ale to je asi všetko. Nechcel som to ani nejako zdieľať a propagovať. Nemám takú potrebu. 

Marek Richter: Nesnažili sme sa urobiť si na tom osobné promo. Toto nebol cieľ, skôr naopak. Ja osobne som odmietol viacero rozhovorov, nevnímal som to tak, že je to o nás. Bolo to o ľuďoch, my sme sa dali len dokopy, aby sme niečo spravili. Tú nádej dalo spoločenstvo ľudí, ktorí tam prichádzali. V tom čase sme netušili, čo z toho vznikne. Nijako sme nekalkulovali. Keďže sme mali schopnosti niečo také zorganizovať, bolo to našou povinnosťou urobiť. Naše osoby v tom celom neboli dôležité, ak by sme to neboli my, urobil by to niekto iný. 

bola cesta odmietnutia rozhovorov správna, mohli ste predsa inšpirovať ďalších ľudí. 

Marek Richter: Nevidel som v tom význam, nemal som pocit, že náš postoj je v čomkoľvek výnimočný. V zásade bol zhodný s ľuďmi, ktorí na tie námestia prišli. Nebolo to o nás, ale o všetkých ľuďoch, ktorí sa postavili za rovnaké hodnoty.

iniciatíva Za slušné Slovensko vyjadrila v lete podporu trom nezávislým kandidátom za primátorov. Medzi nimi bol aj Peter Fiabáne zo Žiliny. Niektorých ľudí, ako aj politické strany, vaše rozhodnutie dosť rozrušilo. Viacerí politickí predstavitelia hovorili o tvrdej politike Iniciatívy Za slušné Slovensko, iní boli zase zmierlivejší vo vyjadreniach a hovorili o tom, že ste mali na to právo. Zhodli ste sa na tomto rozhodnutí v iniciatíve jednohlasne? 

Marek Richter: Teraz nebudem hovoriť za celoslovenskú iniciatívu Za slušené Slovensko, ale poviem ako to prebiehalo u nás v Žiline. V iniciatíve od nás chceli počuť, či v Žiline existuje kandidát, ktorého by sme podporili. Prediskutovali sme to a všetci žilinskí organizátori sme sa jednohlasne zhodli na Petrovi Fiabáne. Do hĺbky sme neriešili, či má byť nezávislý, resp. či môže prijať podporou politických strán. Peter Fiabáne napokon podporu politických strán ohlásil až 2 dni po našom rozhodnutí. Po ohlásení podpory sme začali vnímať kritiku a v istej rovine jej aj rozumiem. To čím som sa neskôr zaoberal je, že ak sme dali podporu jednému  kandidátovi, či sme radšej nemali počkať do chvíle, keď budú známi všetci. To je to, čo sme možno trochu nedomysleli. Ak by sa vyskytol niekto lepší, nastal by zrejme problém, ktorý by sme museli riešiť.

nezvažovali ste napríklad skôr postup, že by ste v tom danom meste odporučili viac ako jedného kandidáta? Takto to môže vytvárať dojem, akoby ostatní kandidáti boli neslušní, dokonca ich to aj mohlo uraziť. U niektorých občanov to tiež mohlo spôsobiť pokles dôvery vo vašu iniciatívu. 

Marek Richter: O podporu sa mohol neskôr uchádzať ktokoľvek. Nebolo to obmedzené počtom ľudí. Bolo to o tom, kto sa prihlási k hodnotám, nie o počte ľudí. Ak by som v tej chvíli mal pocit, že v Žiline sú traja kandidáti, o ktorých som presvedčený, že sú dobrí, bol by som za to, aby túto podporu dostali na začiatku všetci traja. Ak by tu bola iná situácia, tak áno, bolo by rozumnejšie nevybrať jedného, ale hľadať ľudí, ktorí sú ochotní prihlásiť sa k hodnotám námestí. 

ak by ste ten krok išli urobiť v tomto čase, našli by sa v Žiline dvaja kandidáti, ktorým by ste boli schopní vyjadriť podporu, alebo by bol stále iba jeden? 

Marek Richter: Ťažko sa dá odporučiť niekto, koho človek osobne nepozná alebo pozná len na základe mediálneho vystupovania. Nebolo to o tom, odporučiť čo najviac kandidátov, ale ľudí za ktorých sa vieme osobne zaručiť. Možno to nebolo správne odkomunikované. Nešlo o to povedať, že toto je ten najlepší kandidát, ale zaručiť sa zaňho. Je to trochu rozdiel. Vybrali sme teda ľudí v jednotlivých mestách, ktorých poznáme a ktorí svojou prácou a životom reprezentujú určité hodnoty. Tu bol teda komunikačný problém, kvôli ktorému možno tá podpora až tak dobre nevypálila. 

otázka ale bola trochu iná, našli by sa v Žiline momentálne dvaja kandidáti, ktorých by ste podporili, alebo je tu stále len jeden? 

Marek Richter: Asi jeden. Pokiaľ by sa našiel v našom tíme človek, ktorý by povedal, že daného človeka naozaj pozná a vie sa zaňho zaručiť, určite by sme to aspoň zvažovali. Mám však pocit, že ostatných kandidátov osobne nepoznáme až do takej miery, že by sme sa vedeli za nich zaručiť. Nie je to samozrejme v rovine posudzovania, že máme nejaký kvalitatívny filter, podľa nás sa však bez osobného poznania človeka zaručiť za niekoho naozaj nedá.

Dominik Hriník: Po vyhodnotení všetkých kandidátov v našom meste mi stále ako jediný spĺňa tieto hodnoty vybraný kandidát. 

„Cesta bilboardov, nie je tá správna cesta.“

v meste zatiaľ  veľké stopy o vašej kandidatúre nevidieť. Okrem mien na listine kandidátov nie sú vidieť žiadne bilboardy,  ani veľké reklamy. Od protestov už uplynulo dosť veľa času, myslíte že ľudia si vás ešte pamätajú? Ako vidíte svoje šance? 

(Ticho.) 

Dominik Hriník: Ja som zvažoval, že v prípade ak budem kandidovať, že organizáciu zhromaždení nebudem spomínať.