diskusia na tému povinnej vojenčiny aj napriek tomu, že ide o krajne nepopulárnu vec pre väčšinu spoločnosti, je legitímna. Len treba k nej pristupovať racionálne a s poctivými faktami a argumentmi, a nie s populistickým sentimentom. V tomto prípade si kladiem otázku, či žiadaným výsledkom nie je ani tak posilnenie našej bezpečnosti, ako mierne zvýšenie politických preferencií SNS u časti populácie.
Povinná vojenská služba je jedným z nástrojov štátu, ako zabezpečiť základné potreby pre vážne krízové situácie alebo existenčné ohrozenie krajiny. Pokiaľ je aplikovaná spravodlivo a rozumne, môže slúžiť aj ako nástroj na posilňovanie vlastenectva a lojality k svojej krajine. Primárnym cieľom však musí byť reálne posilnenie vlastnej obranyschopnosti a schopnosti štátu reagovať na masívne krízy a nepredvídateľné situácie, ktoré nemusia byť len vojenského charakteru.
profesionálna armáda
Mnohé krajiny od povinnej vojenskej služby upustili. Na druhej strane aj niektoré členské krajiny NATO si ju v nejakej podobe zachovali, ako napríklad Dánsko a Nórsko. Globálne bezpečnostné prostredie sa začalo zhoršovať a preto aj niektoré krajiny uvažujú o obnovení povinnej služby, ako napr. Švédsko, Nemecko alebo Belgicko. Treba ale povedať, že v tých demokratických krajinách, kde existuje povinná služba, je tá súčasťou širšieho spoločenského kontraktu medzi občanom a štátom. V týchto krajinách vo všeobecnosti majú občania už tradične podstatne väčšiu dôveru vo svoj štát, ktorý im za ich dane a obetu v prospech celku poskytuje aj lepšie služby. Bezpečnosť je len jednou z nich.
kolektívna bezpečnosť
Slovenská republika zrušila povinnú vojenskú službu až po našom vstupe do NATO a EÚ. Týmto vstupom sa plnohodnotne zapojila do systému kolektívnej bezpečnosti, získala základné bezpečnostné garancie a mohutný spoločný odstrašujúci potenciál. Získala tým aj šancu podstatne znížiť svoj vojenský potenciál a náklady na vlastnú obranu. Základným predpokladom na zrušenie povinnej vojenskej služby bola práve naša účasť v systéme kolektívnej bezpečnosti a zdieľanie obranných kapacít.
Základnou podmienkou však bolo udržiavanie menšej, ale modernej, plne vybavenej a dobre vycvičenej armády. To mal byť náš príspevok do spoločnej obrany a súčasne nástroj na okamžité riešenie akejkoľvek krízy na vlastnom území, či už samostatne alebo do príchodu pomoci od spojencov. Takéto spôsobilosti a okamžitú schopnosť reakcie mohla zabezpečiť len malá profesionálna armáda, pripravená kedykoľvek konať. Treba však povedať, že my sme nikdy nezrušili všeobecnú brannú povinnosť obyvateľstva a povinnosť brániť svoju vlasť je priamo zakotvená v článku 25 Ústavy SR. Len sme pozastavili vykonávanie povinnej vojenskej služby.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.