Rok dôležitých zmien

 štefan Hríb | Rok troch šancí 

Na začiatku roku 2018 sme nevedeli, že príde vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a že odpoveďou budú plné námestia a potom aj komunálne voľby. Ale dve veci boli jasné – že unesené Slovensko a mafiánsky spôsob jeho spravovania vytvorili podmienky pre útok na novinára a že nespokojnosť so stavom krajiny mobilizuje novú generáciu slušnosti.

Ani na začiatku roku 2019 nie je jasné, čo všetko pohne Slovenskom. Ale už teraz je jasné, že to bude rok troch veľkých šancí.

1. Máme veľkú šancu zvoliť si znovu dobrého prezidenta. Zuzana Čaputová aj František Mikloško by takými isto boli. Mohol by ním byť aj Róbert Mistrík, ten však začal zo zlého konca, keď rýchlou kampaňou získal percentá a ešte pred obsahovou súťažou vyzýva zvyšných dvoch, aby sa vzdali. To nie je slušné ani rozumné. Ale ak od toho upustí a ak prebehne skutočná súťaž ich troch svetov, šanca na kontinuitu v Prezidentskom paláci je veľká.

2. Druhá šanca roka je jedinečná – prvýkrát od roku 1989 je tu možnosť začať ozdravovať krajinu bez tých, ktorí zapríčinili jej chorobu. Komunisti prehrali aj preto, že demokrati prizvali niektorých z nich k sebe, Mečiar bol porazený aj preto, že k SDK prebehli bývalí mečiarovci, reformátori museli vládnuť s dnes súdeným pánom Markízy, a vyžiadalo si to svoju cenu. Pri Smere to už netreba opakovať – podstata Pellegriniho nie je iná, ako jeho predchodcu, neexistuje nič ako „slušná časť Smeru“, a najmä – nie je to matematická nevyhnutnosť, ak sa využije šanca číslo tri. Poškuľovanie po Pellegrinim a súčasne robenie strašiaka zo Sulíka bude preto v roku 2019 pre slušnejšie a spravodlivejšie Slovensko sebazničujúce.

3. Tento rok bude rozhodujúci v premene energie námestí do niečoho, čo výrazne posilní opozíciu a rozhodne voľby v roku 2020. Je to šanca, aká prichádza raz za desať rokov. Rozhodujúcimi aktérmi v tom budú Andrej Kiska, ľudia Za slušné Slovensko a všetci, ktorí budú ochotní dať svoje mená a tváre do kľúčového zápasu roka.

Podarí sa to.

Boris Németh

eugen Korda | Rozhodnutia občanov

Keď sa v roku 1989 rúcal komunistický režim, ani mi nenapadlo zamýšľať sa nad tým, čo nás čaká. To dôležité sa stalo a ja som si vôbec nepripúšťal, že v najbližších rokoch budeme opäť stáť pred rozhodnutiami, ktoré ovplyvnia naše životy na dlhé desaťročia. Prišiel Mečiar, rozpadlo sa  Československo, potom sme vo voľbách Mečiara zbavili moci.  Prišla éra Mikuláša Dzurindu a po nej nasledovalo dlhé obdobie, charakterizované Ficovou stagnáciou a tichým únosom demokracie. Štát sa pomaly, ale nezadržateľne menil na mafiánske združenie politikov, oligarchov a ich verných lokajov. Väčšina občanov sa na to len prizerala a zdalo sa, že niet sily, ktorá by ich prebrala z letargie. Až vražda novinára a jeho milej to zmenila. Možno. Pri pohľade na prieskumy verejnej mienky a volebných preferencií nie som si celkom istý, že môžeme pokojne spávať. 

„Pri pohľade na našich susedov, Maďarsko a Poľsko, ma premáha skepsa.“

Otázkou zostáva, či sme sa prebrali z opojenia spôsobeného dočasným hospodárskym rastom a začneme sa správať ako zodpovední ľudia. Mám odpovedať na otázku, čo tento štát a jeho obyvateľov čaká v roku 2019, pred akými výzvami budeme stáť a naozaj neviem, ktoré budú tie najdôležitejšie rozhodnutia. Bude to voľba prezidenta? Voľby do parlamentu Európskej únie? Pošleme do prezidentského úradu fašistu či zakukleného komunistu? Pošleme tam potenciálneho spojenca Putinovho Ruska, alebo sa spamätáme a vyberieme si človeka, ktorého životný príbeh bude zárukou toho, že nás bude brániť pred protivenstvami, ktoré nás celkom nepochybne čakajú? Dáme dôveru ľuďom, ktorí budú v Bruseli hájiť nielen parciálne záujmy Slovenska, ale aj brániť a prehlbovať ideu postupného zjednocovania Európy? Alebo tam pošleme polobláznov, ktorých jediným cieľom bude podporovať a pripravovať rozpad tohto výnimočného projektu, dobrovoľného spoločenstva nezávislých a demokratických štátov? Pri pohľade na našich susedov, Maďarsko a Poľsko, ma premáha skepsa. 

Na druhej strane, Ukrajina je zas tou dobrou správou. Ukazuje príbeh odvážnych občanov, ktorí sa postavili nielen domácim zradcom a sluhom Moskvy, ale aj samotnému Rusku, ktoré si ich štát chcelo navždy pripútať. Ukrajinci ukázali, že nie vždy ten silnejší musí zvíťaziť.  Z tohto konfliktu vychádza ruský medveď jednoznačne morálne oslabený a aj čoraz väčšej časti Rusov už začína dochádzať, že súčasná politická garnitúra ich vedie k úpadku a strate vplyvu na dianie vo svete.