Elity Slovenskej národnej rady

na okraji pozornosti ostávajú stovky členov jej miestnych a župných výborov, ktoré sa pokúšali vykonať československý prevrat. 

Francúzsky historik Guy Chaussinand-Nogaret definoval elity ako frakciu obyvateľstva s mocou, autoritou, vplyvom, ktorá je spojená s ich rodovým postavením, vedomosťami a peniazmi. 

Táto definícia azda najlepšie vystihuje mnohých slovenských advokátov, lekárov, učiteľov, podnikateľov, farárov, roľníkov i robotníkov, ktorí sa na prelome rokov 1918 a 1919 po niekdajších hornouhorských obciach a stoliciach (župách) pokúšali zriadiť miestne, okresné a župné výbory Slovenskej národnej rady (SNR). 

Aj keď východ ostával v zložitej politickej situácii, ktorá komplikovala ich vznik, na ostatných územiach sa počas novembra utvorilo 104 miestnych, 2 okresné a 6 župných výborov SNR. Dobová slovenská tlač prinášala prakticky každý deň správu za správou o tvorbe týchto národných rád, o ich poradách a podporných verejných zhromaždeniach. Slovenská spoločnosť sa vydala do Československa zložitou revolučnou cestou.

prebrať moc do vlastných rúk

Pre mnohých zainteresovaných ľudí to boli nevídané skúsenosti. Na zasadnutiach výborov slobodne vyjadrovať a presadzovať názory, slobodne sa zhromažďovať, realizovať peňažné zbierky na vydávanie novín, roznášať plagáty propagujúce Deklaráciu slovenského národa a nové štátoprávne premeny. 

Aby urýchlili proces utvárania novej verejnej správy, vykonávali aj evidenčnú a spravodajskú činnosť. Pokúšali sa už vopred tvoriť zoznamy spoľahlivých úradníkov a pre ciele Parížskej mierovej konferencie zhromažďovať kompromitujúce materiály o vyčíňaní uhorských ozbrojených zložiek. Viacerí z nich sa snažili zachovať kontinuálny chod pôšt, škôl a železníc. 

Martinské ústredie SNR sa po dohode s československým vyslancom v Budapešti Milanom Hodžom zapájalo aj do diplomatických kalkulácií. Ich primárnym cieľom nebolo ani tak rokovať v intenciách podmienok maďarskej vlády, ako skôr taktickými prieťahmi predísť väčšiemu krviprelievaniu na Slovensku. 

Aj vďaka rokovaniam člena prešporského župného výboru SNR Samuela Zocha s promaďarským županom Zoltánom Jankóm sa predišlo v budúcom hlavnom meste Slovenska zbytočnému násiliu a rabovačkám.

„Tradičnou slovenskou elitou boli advokáti, ktorí obhajovali Slovákov obvinených vo vykonštruovaných súdnych procesoch.“

Výbory sa dokonca pokúšali vytvárať aj národné gardy. Malo ísť o ozbrojené zložky z dobrovoľníkov, ktoré by zabraňovali rasovo motivovaným útokom na židovské komunity a celkovo zabezpečovali pokoj do príchodu Sokolov a česko-slovenského zahraničného vojska (legionárov). Hoci sa ich nepodarilo celoplošne utvárať a ich úspechy boli minimálne, sú dôkazom odhodlanosti funkcionárov a dobrovoľníkov postaviť sa vlastnými silami na odpor a v prípade zajatia riskovať aj vlastný život. 

vedúca inteligencia

Vďaka zachovaným menoslovom župných výborov SNR v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice a čiastočne aj médiami uverejňovaným zoznamom obecných a okresných pobočiek si dokážeme o týchto ľuďoch utvoriť celkom vierohodný obraz.