Hrozba stále trvá

takéto verejné a rozsiahle vypočutia na kandidátov na Ústavný súd ešte neboli. Existujú dva pohľady. Jeden, že je dobré, že také niečo bolo. Druhý, že to bolo aj tak povrchné, o triviálnostiach a nemalo to význam. K čomu sa prikláňate vy?

Juraj Šeliga: Podľa mňa to malo veľký význam. Je to začiatok. Áno, tie híringy mohli byť dlhšie, v princípe to vychádzalo na jedného kandidáta či kandidátku osemdesiat či deväťdesiat minút v priemere, možno menej. Ale je to cesta. Keď sme naposledy volili sudcov ÚS, Ústavnoprávny výbor bol schopný vypočuť azda siedmich kandidátov počas hodiny a pol. Bolo to veľmi formálne. Teraz to trvalo tri dni, z toho dva do nočných hodín. Verejnosť to sledovala a je to veľký posun. Možno nabudúce, keď budeme voliť sudcov, bude na jedného kandidáta aj pol dňa. V tom je to posun vpred.

Kamil Baraník: Tiež si myslím, že híringy boli veľmi pozitívnym krokom. Bola to verejná hodina ústavného práva, a to nielen pre odborníkov, ale predovšetkým pre celú spoločnosť. Súčasne to bol priestor pre jednotlivých kandidátov pre to, aby sa vyjadrili k otázkam, ktoré v spoločnosti vzbudzujú pochybnosti. Mohli sa k nim vyjadriť a tým ustáť alebo neustáť tlak vypočúvania. Druhá dôležitá vec, prečo bolo vypočutie dôležité, bolo poukázanie na to, že niektorí kandidáti pomerne jasne preukázali, že na túto pozíciu po odbornej stránke vôbec nemajú. Verím, že minimálne polovica ďalších kandidátov, ktorí mali práve z vypočutia pred celým národom oprávnené obavy, sa radšej ani neprihlásila. To vyfiltrovalo nevhodných kandidátov. Verejnosť mala transparentnú možnosť vidieť, kto sa o post sudcu ÚS uchádza.

Ondrej Dostál: Som jednoznačne presvedčený, že bolo dobré, že také vypočutie prebehlo. Je to krok dobrým smerom, dobré opatrenie, ktoré by sa možno ešte dalo vylepšiť, ale určite aj v tejto podobe umožňuje urobiť si názor o kandidátoch poslancom, ktorí ich budú voliť, odbornej verejnosti, ktorá môže posudzovať, kto sa uchádza o tento post, ale aj širokej verejnosti, ktorá to sledovala možno aj vďaka tomu, že sa tam rozvírila kauza okolo Roberta Fica. No viem, že ľudia sledovali aj iných kandidátov a malo to význam, lebo pri tých slabých sa väčšinou odhalilo, že sú slabí, nedokázali presvedčivo odpovedať na niektoré otázky, na ktoré by mal uchádzač o post ústavného sudcu vedieť súvisle odpovedať aj o polnoci, keď ho zobudia. 

MARKO ERD/PETIT PRESS/PROFIMEDIA25. január 2019: Kandidát na sudcu Ústavného súdu Radoslav Procházka počas vypočúvania pred výborom NR SR.

prial by som si, aby sme na Slovensku mali aj v oblasti Ústavy a ústavného práva nejakú úroveň. Keď čítam západné diskusie na túto tému, tak je to úroveň náročná. Toto u nás som za dobrú úroveň nepovažoval. Vy?

Baraník: Otázkou je, čo sa pod tým myslí? Kvalita či nekvalita? To je veľmi subjektívna vec. Z tohto hľadiska sa často kládli tzv. absolútne otázky a na ne  boli občas dávané absolútne odpovede. Teda buď áno alebo nie. To však vonkoncom nemusí znamenať ako prípadný sudca rozhodne o danej veci v konkrétnom prípade. Do úvahy sa pritom budú musieť zobrať konkrétne špecifiká daného prípadu. Otázky a odpovede typu som za to, alebo som proti tomu až tak veľa pre budúci výsledok nenapovedajú.

Šeliga: Tieto typy otázok podľa mňa poskytujú priestor aj na to, aby kandidát niečím „zahviezdil“. Iste, verejnosť sa v tom môže stratiť, keď ide o otázky o materiálnom jadre. Ale videli sme, ako ÚS rozhodol, že časť ústavného zákona je v rozpore s Ústavou. A tam súd začal argumentovať materiálnym jadrom, ktoré u nás nie je explicitne uvedené. Tá diskusia možno nie je taká intenzívna alebo na takej úrovni ako v západných krajinách, no to neznamená, že sa nedeje. Podľa mňa niektorí kandidáti sa týchto otázok veľmi dobre zhostili. 

skúsenosť za posledných tridsať rokov je, že pre väčšinu v parlamente, aká je u nás dnes, je kvalita uchádzačov na akýkoľvek post irelevantná. Môžete urobiť aj vynikajúce vypočúvanie, no parlament si zvolí iných, lebo sú mu bližší. Z tohto hľadiska to malo zmysel?

Dostál: Malo. Lebo aspoň sa ukázalo, že ak si parlament zvolí uchádzačov, ktorí na vypočúvaní pohoreli a ukázali sa ako slabí alebo takí, ktorí nedokázali adekvátne zareagovať na pochybnosti o ich minulosti, tak bude zjavné, že je to čisto politické rozhodnutie a že síce vládna koalícia súhlasila s tým, že sa nastavia nejaké pravidlá výberu kandidátov na ústavných sudcov, ale je to čisto formálne.

existuje medzi vami poslancami nejaká nádej, dohoda, koho voliť nebudete a koho áno na základe tých vypočúvaní?

Dostál: Nechcem sa veľmi vyjadrovať ku konkrétnym menám, aby som nedával bozky smrti. Ale vnímal som, že napríklad Peter Straka, sudca, ktorý sa venuje spotrebiteľským témam, zapôsobil na prítomných poslancov a informácie o ňom boli už aj predtým pozitívne. No myslím, že urobil taký dojem, že ak sa koalícia nebude rozhodovať iba spôsobom, že tam dosadíme iba svojich, ktorých sme nominovali, ale budú brať do úvahy aj odbornosť, tak on by mohol mať veľké šance. 

Šeliga: Tá otázka o politike a o tom,  kto a ako rozhodne, by znamenala, že niekoho sme si zvolili a počkajme si do ďalších volieb, lebo všetko ostatné je len politika. Súhlasím s tým, čo povedal Ondrej Dostál, že tam boli uchádzači, ktorí totálne vybuchli pri rôznych základných odborných otázkach, čo ich úplne diskvalifikovalo. Potom, samozrejme, je otázka aj to, čo si verejnosť najviac všímala, a to, či Robert Fico vôbec spĺňa požadovanú prax. MARKO ERD/PETIT PRESS/PROFIMEDIA23. január 2019: Štátna tajomníčka Monika Jankovská ako kandidátka na sudkyňu Ústavného súdu pred výborom.

máte teda nádej, že koalícia zohľadní kvalitu vypočúvaných kandidátov?

Baraník: V prvom rade je to podľa mňa príležitosť pre to, aby bola pri výbere zabezpečená lepšia kontrola. Keď počujeme, ako o ťažkých otázkach odpovedajú jednotliví kandidáti verejne, ide o niečo úplne iné ako v čase, keď boli vypočúvaní za zatvorenými dverami. Ťažko sme vtedy mohli konštatovať, že konkrétny kandidát je neschopný, resp., že netuší, čo je náplň práce ústavného súdu. Teraz to mali preveriť verejné otázky, často aj pomerne nepríjemné. Z toho hľadiska verejné vypočutie splnilo svoj účel. V konečnom dôsledku to verejnosti dáva možnosť si spraviť obraz o kandidátoch, ktorí budú navrhnutí. Na základe tejto zvýšenej transparentnosti verejnosť môže aj tieto dôležité rozhodnutia politikov premietnuť do svojho rozhodovania v ďalších voľbách. Politici teraz musia, na rozdiel od minulosti, brať do úvahy aj tento faktor verejného tlaku.

Šeliga: Volíme 18 kandidátov zo 40 kandidátov. A podľa mňa aj tieto verejné vypočúvania ukázali, že keby už dnes vládna koalícia chcela, vie zvoliť aj 18 dobrých kandidátov. To sa dá zistiť bez ohľadu na to, či sú ľavicovo, alebo pravicovo orientovaní. Toto podľa mňa politikom vyráža karty z rúk. Viem, že sa napriek tomu zachovajú tak, ako chcú, ale už nemôžu povedať, že nemali 18 kvalitných a musia urobiť ďalšie kolá.

keď sa schyľovalo k tejto zmene zákona, Fico hovoril, že zvoliť 18 kandidátov je náročné, že znalosť angličtiny ich diskvalifikuje a podobne. Inými slovami, nevyjadril veľkú dôveru v kvalitu našich kandidátov na ÚS. Nakoľko sa tieto Ficove kuvičie hlasy naplnili?

Dostál: Vedel by som si vybrať 18 kandidátov, ktorých by som volil. Ako prezident by som si určite vedel vybrať azda až 11 kandidátov, ktorých pozíciu na ÚS by som považoval za veľmi veľký posun v tom, ako doteraz ÚS fungoval a bol by som spokojný. Rovnako si viem predstaviť aj osemnástku, z ktorej sa inak ako hrôzostrašne vybrať nedá.