Gašparov Watergate

bývalý Gašparov podriadený o ňom vypovedal, že mu prikázal lustrovať Jána Kuciaka. Gašpar obvinenia odmieta a na „uvoľnenie atmosféry“ políciu v hodnosti generála opúšťa. Generálom sa pritom stal Tibor Gašpar neštandardne rýchlo. Len po pätnástich rokoch služby získal najvyššiu možnú hodnosť s doživotnou niekoľkotisícovou rentou. Raketovú kariéru odštartoval v Nitre, ktorej policajné štruktúry údajne riadi vplyvná skupina bödörovcov, s ktorými je v blízkom príbuzenskom vzťahu. Podľa našich informácií z prostredia nitrianskej polície počas celej svojej kariéry dosadzoval do kľúčových funkcií ľudí blízkych tejto kontroverznej skupine.

V posledných dňoch rozvírila hladinu informácia, že dal pokyn na preverenie investigatívneho novinára, ktorý bol o niekoľko mesiacov so svojou snúbenicou zavraždený. V normálnej demokracii by bolo lustrovanie Jána Kuciaka v kontexte neskorších udalostí, ale aj principiálne, niečo ako aféra Watergate, ktorá „položila“ amerického prezidenta Richarda Nixona. Na Slovensku je to inak. Gašpar zo svojho odchodu viní liberálne médiá, prezidenta Andreja Kisku, opozičných poslancov a azda aj Sorosa. O jeho mentálnom svete najviac vypovedá jeho prvé exkluzívne vyjadrenie po odstúpení z funkcie poradcu, ktoré poskytol jedinému médiu – konšpiračnému portálu Hlavné správy. Okrem niekoľkých kopancov do Kisku nezabudol spomenúť „bulvárne novinárky“, za aké pokladá Moniku Tódovú a Janu Šimíčkovú. Nijaké vlastné pochybenie nepriznal a akékoľvek okolnosti spájajúce ho s lustrovaním zavraždeného novinára kategoricky odmieta. 

ako sa lustruje? 

Lustrovanie je rutinná práca väčšiny policajtov. Bez neho by nebola možná operatívna činnosť: pátranie po nezvestných osobách, zisťovanie pobytu, majiteľa vozidla, priestupkov vodiča alebo dožiadania pre súdy, štátne inštitúcie či evidencia telefónnych čísiel alebo cudzincov. V Kuciakovom prípade podľa dostupných informácií dokonca aj zbraní. Súhlas na lustráciu udeľuje Sekcia informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti. Na žiadosť nadriadeného potom tento útvar vydáva formálne povolenie na prístup. Bežný príslušník zboru musí pri lustrovaní zadať do systému číslo spisu preverovanej osoby alebo zadá dôvod lustrácie. 

Tieto informácie si môže aj vymyslieť. Vie si tak preverovať desiatky ľudí bez toho, aby bol odhalený a následne potrestaný. Sekcia kontroly preto vykonáva príležitostné kontroly v systéme, ktoré sú vzhľadom na denné preverovanie stoviek osôb prakticky neúčinné. Pri náhodnom zistení vykonania neoprávnenej lustrácie sa môže voči policajtovi viesť disciplinárne konanie. Podľa závažnosti neoprávneného konania môže dostať písomné pokarhanie, trojmesačné zníženie platu, dočasne nižšiu hodnosť, prípadne môže byť prepustený z policajného zboru. K postihu však nezaväzuje nijaká právna norma a je len na Sekcii kontroly a inšpekčnej služby MV SR alebo samotnom nadriadenom, ako celú vec vyhodnotí. Akokoľvek efektívne by kontrolný systém fungoval, vždy by bol len formálnym nástrojom. Kľúčová je morálna úroveň policajtov, ktorá je zákonom nevynútiteľná.