netreba však prepadať hystérii. Slovensko prežije Fica aj Danka. A Pellegriniho výrok: „Nesúhlasím s tým, ako sa zachoval klub našej vlastnej strany“ má závan aj echo rovnako neskorého výroku o povestnom kole v plote z úst Miloša Jakeša krátko pred novembrom 1989.
Je február 2019, rok po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a rok pred parlamentnými voľbami 2020. Slovensko pokračuje vo svojom cikcakovitom ponovembrovom pohybe. Po vzmachu v roku 1989 nasledoval mečiarovský pád, po víťazstve v roku 1998 zasa Ficov režim. Jeho korupciu, rozvinutú do dômyselnej stranícko-šíberskej podoby, nezastavila vláda Ivety Radičovej, ktorá sa rozpadla pre prezretosť jednej a nezrelosť druhej časti koalície. A nezastavili ju ani parlamentné voľby v roku 2016, ktoré dokázali len to, že na zostavenie skutočnej alternatívy nestačia len mechanické počty. Tomu mohli veriť len tí, čo si mysleli, že SNS zmenila svoje skupenstvo a že lepší Danko v hrsti ako Slota na streche. A tiež tí, čo nechápali, že Béla Bugár mal janusovskú tvár nielen po voľbách v roku 2016, ale už aj pred voľbami v roku 2010.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.