ak totiž kandidáti už na začiatku kampane uvažujú o tom, že sa vzdajú, neprejavujú dosť vôle stať sa prezidentom a radšej do kampane ani nemali vstupovať. V lete, na jeseň ani začiatkom zimy nikto nemohol predvídať vývoj preferencií, a tak sa aj stalo.
Po masívnom nátlaku Róberta Mistríka koncom roka 2018, aby sa jeho súperi vzdali okamžite v prospech toho, kto má najväčšiu priazeň vo výskumoch verejnej mienky, čo bol v tom čase pravdaže on, a ľudia to aj tak pochopili, som predpovedal, že je to strategická chyba a zvráti sa v jeho neprospech. Oveľa bližší mi bol postoj Františka Mikloška a Zuzany Čaputovej, ktorá verejne povedala, že sa vzdá len v prípade, ak bude hroziť, že sa do druhého kola dostanú dvaja neprijateľní kandidáti.
Vtedy, a po začiatku verejných diskusií, sa momentum (v karetných hrách sa tomu hovorí, že niekomu ide karta) preklopilo od Mistríka k Čaputovej.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.