Sedem rokov s Kažimírom

máme dnes verejné financie v lepšom stave než v čase, keď do úradu nastúpil Peter Kažimír?

Ivan Šramko: Ak by sme to hodnotili podľa toho, ako sa vyvíjali deficity a ako sa vyvíjal dlh, tak sú v lepšom stave. V podstate od roku 2014 sa ten dlh začal znižovať, čo hodnotím pozitívne. Od takzvanej bezpečnej hladiny dlhu sme však ešte stále dosť vzdialení. V tej konsolidácii treba naozaj pokračovať, aby sme boli pripravení na tie zlé časy.

v posledných rokoch sa hospodárstvu darilo, deficit a dlh sa tak dal znižovať ľahšie…

Katarína Muchová: Mali sme naozaj veľmi silný hospodársky rast, čo štátu pomáhalo v daňových a odvodových príjmoch. Videli sme aj veľmi slušné poklesy v miere nezamestnanosti a s tým spojený rast miezd. Toto veľmi prispievalo k tomu, že príjmy štátu sa zvyšovali, takže toto bola veľká pomoc pri konsolidácii verejných financií. Deficity sa znižovali, no je otázka, či sa mohli znižovať ráznejším tempom. 

a mohli? 

Muchová: Bol tam určite priestor na ambicióznejšie ciele. 

Radovan Ďurana: Tam, kde ekonomika rastie, sa ukazovatele zlepšujú aj samy. Keď sa na to pozrieme z tej strany, čo vláda alebo ministerstvo financií urobili, aby sme mali lepšie hospodárenie, tak gro opatrení spočívalo v zvyšovaní daňového zaťaženia, zmenšení druhého piliera. Na výdavkovej strane rozpočtu sa urobilo strašne málo. 

napríklad v Česku sa od roku 2012 zlepšovalo hospodárenie vlády oveľa rýchlejšie než na Slovensku. Česi sú už od roku 2016 v prebytku, u nás je naplánovaný až na budúci rok. Čo robia inak alebo lepšie?

Šramko: Nie som expert na českú ekonomiku, no myslím, že mali silnejší ekonomický rast než my. Pre mňa je však ešte dôležitejším ukazovateľom vývoj dlhu, pretože ten to ukazuje presnejšie a tu sú Česi na tom ešte lepšie než my, pretože ten dlh sa blíži k 30 percentám HDP, čo je výrazne lepší výsledok ako ten náš, pokiaľ bude 49 percent. V tomto smere v Česku pomáhal lepší ekonomický rast a myslím si, že aj disciplína. Pretože u nás posledné dva roky sme mali vysoké nadpríjmy. Každý rok to bolo vyše miliardy oproti tomu, čo bolo naplánované v rozpočte a my sme ich veľmi rýchlo použili. 

to boli tie rôzne balíčky?

Šramko: To boli balíčky, ale aj mnohé iné veci. A toto si myslím, že takýmto spôsobom sa nadpríjmy v Česku nepoužívali. Čiže aj u nás existoval priestor na rýchlejšiu konsolidáciu. Je to potom na politickom rozhodnutí, čomu sa dá priorita. 

Šramko: „Za najlepšiu vec pokladám to, že jeho zásluhou bol schválený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti.“

Ďurana: Po kríze mali Česi výrazne nižšiu nezamestnanosť než Slovensko. Koniec koncov, Česko má najnižšiu mieru nezamestnanosti v celej Európskej únii. Druhý faktor, ktorý ovplyvnil ich hospodárenie, je, že zatiaľ čo za ministrovania pána Kažimíra sa postupne zlepšovala efektivita výberu daní, tak tam mali výber DPH efektívnejší už dávno. 

čo sa Petrovi Kažimírovi podarilo?

Šramko: Za najlepšiu vec pokladám to, že najmä jeho zásluhou bol schválený ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Vniesol do našej ekonomiky koncept dlhovej brzdy a dlhodobej udržateľnosti hospodárenia, čo považujem za veľký úspech. Tento zákon je extrémne tvrdý voči vláde, od istej úrovne dlhu ju už začína významne obmedzovať v právomociach a predpisuje jej určité správanie. A to je dobré.

Tento zákon je vo veľkej miere zásluhou aj Petra Kažimíra, poznám tú históriu – v roku 2008 tá iniciatíva vznikla na pôde Národnej banky a on sa k tomu, už ako štátny tajomník, aktívne postavil. Potom, keď sa vláda vymenila, on zostal v polohe podporovateľa a tým sa dosiahol ten konsenzus, ktorý v Národnej rade bol. Toto pokladám za jeho najväčší prínos pre dlhodobý vývoj verejných financií. 

Ďurana: Zákon o dlhodobej udržateľnosti bol ústavný, podporili ho aj predstavitelia iných strán. Mne príde z pohľadu politického diania, že pán Kažimír ho udržal pri živote. Bol vystavený rôznym tlakom a mne osobne sa zdá, že keď sa pred rokom a pol či dvoma rozprávalo o jeho zmenách, napríklad v súvislosti s diaľnicami, tak sa nevyjadroval jednoznačne, že s tým nesúhlasí, ale hovoril o variantoch – môže to byť tak, alebo onak. 

BORIS NÉMETHIvan Šramko: Kažimír vniesol do našej ekonomiky koncept dlhovej brzdy a dlhodobej udržateľnosti hospodárenia, čo považujem za veľký úspech. Ten zákon je extrémne tvrdý voči vláde.

a hodnota za peniaze? 

Šramko: Na niektorých rezortoch sa to udomácnilo, no boli aj rezorty, ktoré to úspešne ignorovali. No inak je to nepochybne správna cesta, ako sa dá kontrolovať vynakladanie verejných zdrojov. 

Ďurana: My sme to navrhovali už v roku 2008, že by sa mali takto hodnotiť výdavky. Nie je to slovenský vynález, ale, samozrejme, je dobré, že sa to zaviedlo. Opäť tu však narážame na rezortizmus. A sumy, ktoré sa vďaka tomuto systému ušetrili, boli relatívne nízke. Mne osobne prekáža aj to, že akákoľvek úspora, ktorá z toho vznikne, je vlastne príjmom ministerstva, ktorý môže zasa minúť. Nepodarilo sa tu presadiť koncept, že nejde o to, minúť všetko, ale míňať efektívne. 

o Petrovi Kažimírovi hovoria niektorí politici, najmä z radov Smeru-SD, že je to najlepší minister financií v histórii Slovenska. Súhlasíte? 

Šramko: Tak všeobecne sa to nedá hodnotiť, to záleží od kritérií, aké si nastavíte. Veľa závisí od obdobia, v ktorom konkrétny človek nastúpi do funkcie. Niekedy nemusí ani špičkový ekonóm uspieť. Napríklad v Taliansku. Pán Padoan bol skvelý ekonóm, a napriek tomu ako minister neuspel, lebo prišiel v zlom čase.

Ďurana: Dá sa na to pozerať z dvoch pohľadov – existuje človek zo Smeru, ktorý by v danom politickom prostredí dokázal viac než Kažimír? Na takú otázku môžem odpovedať len tak, že neviem, lebo vlastne ani nepoznám nikoho iného z prostredia Smeru, kto by zvládal takúto funkciu. Z tohto pohľadu asi bol najlepší. Keď sa na to pozriem z pohľadu kvality verejných financií, odpoviem cez jeden príklad: ESO. Mala to byť kľúčová reforma verejnej správy a malo ju spoluorganizovať ministerstvo financií, no skončilo sa to veľkým neúspechom. Napriek tomu, že máme viac než miliardu eur v elektronizácii verejnej správy, tie úspory z efektivity nevidieť.