v týchto dňoch cestujete po slovenských mestách s iniciatívou „Tentoraz idem voliť“. Aké sú zatiaľ ohlasy?
Rôzne, niekde prichádza viac ľudí, inde zas menej. Ale s tým sme počítali a mám z toho projektu dobrý pocit. Okoloidúci, ktorí majú pochybnosti a nie sú presvedčení ísť voliť, sa nás priamo na ulici či na námestí môžu čokoľvek opýtať a získať viac informácií. Zdá sa, že tento formát je užitočný.
aké aktivity tvoria roadshow Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku?
Súčasťou našich ciest nie sú iba príhovory a diskusie so študentmi, ale aj priame rozhovory s voličmi alebo koncerty. Zároveň organizujeme exkurzie do prírody, kde je priestor na bezprostredný kontakt s ľuďmi. Takto od nich získavame spätnú väzbu a zisťujeme, ktoré informácie im chýbajú.
s akými otázkami sa na vás ľudia najčastejšie obracajú, čo ich trápi?
Často sa ich pripomienky začínajú takto: „Som za Európsku úniu, ale...“ A potom už nasledujú rôzne otázky. Najčastejšie prichádzajú s mimoeurópskymi, lokálnymi témami, niekedy majú dokonca osobné či zdravotné problémy.
Pýtajú sa, čo by pre nich mohla urobiť Európska únia. Samozrejme, sú aj takí, ktorí riešia medzinárodné otázky, vzťahy s Ruskom či migračnú krízu.
„Musíme systematicky vyvracať tieto bludy a v zrozumiteľnej forme ponúkať reálny obraz o fungovaní EÚ.“
slovensko nedávno oslávilo 15. výročie vstupu do Európskej únie. Je to isto úspešný príbeh, no veľa ľudí o našej budúcnosti v Únii stále pochybuje. Nezabudli sme hlasnejšie pripomínať výhody nášho členstva?
To isté by som sa rád opýtal aj vás, novinárov. Je síce prirodzené, že často informujete o chybách a problémoch, ktoré nás trápia, ale ľudia sa potom málo dozvedajú o tom, čo všetko sa nám podarilo. Treba vybalansovať pomer dobrých a zlých správ v médiách a vo verejnej diskusii.
zároveň by sa však tá diskusia asi nemala obmedziť iba na posielanie peňazí z Bruselu na Slovensko...
Áno, v podobe eurofondov ich dostávame naozaj veľa, ale hlavný benefit nášho členstva v Únii je skôr v tom, že sme súčasťou spoločenstva štátov, ktoré dáva občanom Slovenska úplne iné možnosti, než by sme mali, keby sme v EÚ neboli.
za „schizofréniu v priamom prenose“ či „slovenský paradox“ ste už dávnejšie označili fakt, že hoci sú Slováci väčšinovo spokojní s členstvom v EÚ, v účasti na eurovoľbách sa to neprejavuje. Ako je to možné?
V posledných voľbách sme zaznamenali najnižšiu účasť spomedzi členských štátov, hlasovalo len 13 percent oprávnených voličov. Ten údaj je však z roku 2014, to bolo ešte pred rôznymi krízami, pred brexitom či vzostupom populistických, antisystémových strán.
Myslím si, že to vtedy ľudia vnímali tak, že veľmi nie je o čom rozhodovať a netreba ísť voliť. Nepomohli tomu ani politické strany, ktoré sa poriadne neuchádzali o hlasy voličov. V očiach strán akoby eurovoľby neboli investíciou do budúcna ani ziskom, ale skôr stratou. Preto sa držia späť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.