tá veta je len zdanlivo o generačnej výmene. V skutočnosti je o význame dlhej pamäti. Pamäť sa halíkovsky nepomíňa, bezákovsky nestáva minulou zásluhou, ani čaučíkovsky nánosom minulosti, ako tvrdili v súvislosti s Františkom Mikloškom. Pamäť je súčasťou kultúry, ktorá odmieta donekonečna opakovať tie isté chyby.
Slovensko je politicky krajinou večnej prítomnosti. Začína sa pre každú generáciu dňom jej narodenia. Bez historickej kontinuity, ktorej súčasťou je minulosť a budúcnosť prítomnosti. Na rozdiel od štruktúrovanej kultúrnej pamäti sa biologická pamäť zakladá na striedaní generácií a vždy odznova.
„Tvorba veľkých predvolebných koalícií môže zabrániť prepadnutiu hlasov.“
Po voľbách do Európskeho parlamentu nastáva čas veľkého preskupovania. O tom, ako bude vyzerať Slovensko po voľbách v roku 2020, sa bude rozhodovať aj podľa toho, ako sa bude opozícia schopná vyvarovať chýb, vyplývajúcich zo zlej pamäti.
Uvediem tri prípady. Prvý sa zakladá na obdive Richarda Sulíka voči Salvatore Salvinimu a jeho imigračnej politike. Sulík však vynecháva, že Salvini je rovnako ako Heinz-Christian Strache spojený pupočnou šnúrou s Putinovým Jednotným Ruskom, že Strache fakticky zapredáva svoju krajinu Rusku, že Salvini a spol. sú väčší konšpirátori ako Kočner a skorumpovanejší ako Fico. Sulíkovi možno časom dôjde, tak ako pri Kočnerovi, že nemožno proti jednej korupcii bojovať a druhú chváliť, ale opakovanie tej istej chyby celkom isto nie je matkou múdrosti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.