Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Novela zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností by mala priniesť úpravu platu duchovných

.redakcia .slovensko

Účinnosť by mala novela nadobudnúť od januára 2020.

Novela zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností by mala priniesť úpravu platu duchovných Diana Černáková/SITA

novela zákona o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností by mala priniesť úpravu platu duchovných a taktiež poskytnúť prostriedky na obnovu cirkevných centier a rozšíriť možnosti použitia štátneho príspevku. V súvislosti s legislatívnym návrhom predloženým do medzirezortného pripomienkového konania to uviedla ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD).

„Ak si uvedomíme, že súčasný priemerný plat duchovných je na úrovni 480 eur, úprava je v tomto prípade naozaj potrebná, rovnako tak prostriedky na zveľadenie centier cirkví, keďže biskupské sídla i domy duchovných sú často v zlom stave. Ide aj o to, že sídlia v pamiatkovo chránených objektoch, ku ktorých rekonštrukcii je potrebné pristupovať veľmi citlivo,“ uvádza ministerka, pripomínajúc, že novelizácia upravuje stav, ktorý sa odvíja od zákona prijatého ešte v roku 1949.

Štátny príspevok budú môcť registrované cirkvi (na Slovensku je ich momentálne 18) použiť nielen na výkon svojej bohoslužobnej činnosti a mzdové a odvodové náklady pre zamestnancov cirkví, ale po novom napríklad aj na kultúrne a sociálne činnosti či vzdelávacie aktivity zamerané na deti a mládež.

„Predpokladám, že už v auguste by sme mohli návrh zákona predložiť na rokovanie vlády,“ povedala Laššáková. Novela by mala podľa návrhu nadobudnúť účinnosť od januára 2020.

Nový spôsob financovania cirkví vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladá však postupné zohľadňovanie počtu veriacich. Štátny príspevok by mal byť po novom jedným zo zdrojov, s ktorým cirkvi samostatne hospodária, čím sa štát odbremeňuje od poskytovania osobných pôžitkov duchovným a ďalších povinností, ktoré mu vyplývali zo súčasnej právnej úpravy finančného zabezpečenia cirkví. Štát by si však mal ponechať právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.

Podľa návrhu by mal štát prispievať na činnosť cirkví príspevkom každoročne zvyšovaným o mieru inflácie a valorizáciu. „Celková suma príspevku na rok 2020 sa rozdelí tak, že prostriedky vo výške tohtoročného príspevku sa medzi jednotlivé cirkvi rozdelia tak ako v roku 2019, zvyšná časť celkovej sumy od štátu bude cirkvám prerozdelená pomerne podľa počtu veriacich cirkví uvedeného v sčítaní obyvateľov,“ ozrejmilo ministerstvo. „Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov,“ dodal rezort.

Návrh novely ráta s tým, že ak dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov uskutočnené po účinnosti zákona vykážu pokles alebo nárast veriacich o viac ako desať percent, štát môže rozhodnúť o jednorazovom znížení alebo zvýšení svojho príspevku.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite