„Spánombohom, idem od vás...,“ spieval svojho času Vladimír Mečiar v relácii „Ako ďalej, pán predseda vlády?“ v produkcii Slovenskej televízie. Pre viacerých pamätníkov to bol okamih, keď sa jeho takmer neobmedzená moc pomaly, no iste blížila ku koncu. Mečiar síce voľby vyhral, nedokázal však zostaviť vládu a skončil v opozícii.
Slovensko dúfalo, že sa k moci už nevráti. Nakrátko sa mu to podarilo v roku 2006, no už to nebol najsilnejší muž vo vláde. Moc už držal v rukách Robert Fico a Mečiar musel poslúchať. Po tomto krátkom období sa mu rozpadla a zanikla strana a on sa z politického života vytratil. Teraz sa vracia, aspoň tak tvrdí. Čo sa zmenilo, že nad tým vôbec uvažuje? Populisti sa začali vracať do popredia a Mečiar ako tvorca slovenského populizmu to pochopil.
„Chýba tu strana, ktorá by vedela povedať, že Slovensko je pre ňu na prvom mieste,“ vyjadril sa Mečiar pre denník Plus jeden deň. Naozaj chýba? Samozrejme, že nie, stačí sa pozrieť na extrémistickú ĽSNS, ktorá to opakuje ráno, na obed i večer. Nacionalistické nálady stúpajú nielen na Slovensku, Mečiar to dobre vie, aj preto operuje s touto kartou. Znie to ako vyhrážka, keď hovorí, že má „pripravené celé regióny, ktoré čakajú len na pokyn, aby mohli oficiálne pracovať na kampani“.
Svet je hore nohami a pravda ťažko vystopovateľná, realitu si ľudia interpretujú na tisíc spôsobov a na faktoch im až tak nezáleží, prípadne si vytvoria vlastné.
Mečiarovým problémom však môže byť to, že politika sa výrazne zmenila, odkedy ju opustil, hoci odvtedy uplynulo iba deväť rokov. Tlačenica je aj na národno-populistickom poli a sám Mečiar sotva môže byť nositeľom nejakej zmeny, lepšej alebo horšej. Rovnako sa dá len ťažko predstaviť, že o sebe bude hovoriť ako o novom politikovi, respektíve politikovi, ktorý to bude robiť inak. Jeho heslom by mohlo byť pokojne: „Vráťme sa k starej dobrej politike!“ Za určitých okolností by však uspieť mohol a prekročiť minimálnu 5-percentnú hranicu pre vstup do parlamentu.
„Na Slovensku je dnes celkom veľká skupina voličov, ktorí sú neustále nespokojní s vývojom, v minulosti volili možno HZDS či SNS, neskôr Smer, no ten sa im pre súčasné kauzy nepáči. Nemajú blízko ani k takzvanej demokratickej opozícii,“ myslí si Pavol Baboš z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK. Práve v tejto skupine môže Mečiar uspieť. Iste, nie sám, ale s pomocou výraznej tváre alternatívnej scény, obľúbenca konšpiračných a proruských médií. Štefan Harabin z Najvyššieho súdu sa pred časom vynoril ako angažovaný sudca, ktorý sa rád vyjadrí k súčasnej politike a s rovnakou vervou sa do nej aj zapojí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.