sankcie a V4
Po diplomatickom neúspechu Slovenska pri skladaní Európskej komisie sa z prostredia niektorých opozičných strán začali ozývať hlasy na prehodnotenie nášho vzťahu k V4. Môže za to predovšetkým zlý medzinárodný imidž Maďarska a Poľska, ktorý sa prenáša na celý región. Na stole je tiež otázka, či podporiť sankcie voči našim spojencom z V4 za porušovanie demokratických princípov.
Spýtali sme sa na to opozičné strany a zistili, že k téme majú protichodné postoje. Najostrejšie sa voči našim susedom vyhradzuje strana Za ľudí. „Štáty, ktoré nedodržiavajú princípy právneho štátu, by mali cítiť následky, bez ohľadu na to, či sú zo strednej, západnej alebo južnej Európy.“ Podľa experta strany Tomáša Valášeka by však prípadným postihom mala predchádzať zhoda v EÚ.
Kiskovci si myslia, že Slovensko by malo viac spolupracovať s krajinami na severe a západe, aby naša „reputácia nebola definovaná len Vyšehradom“.
Blízko k tomuto názoru majú v koalícii PS/Spolu a prípadné sankcie voči Maďarsku a Poľsku, ako poslednú možnosť, pripúšťajú aj v OĽaNO a SaS.
KDH: „V4 musí okrem kritiky EÚ začať prinášať aj alternatívne riešenia výziev, ktorým Európa čelí.“
V KDH a Sme rodina majú opačný názor. Kresťanskí demokrati hovoria, že by takéto sankcie oslabili Európsku úniu a navyše podobné problémy s oslabovaním demokracie a právneho štátu nájdeme aj v iných krajinách, vrátane Slovenska.
„Neexistuje spravodlivý a neutrálny spôsob monitorovania stavu demokracie v členských štátoch,“ myslia si v KDH. Kým KDH však túto otázku nepovažuje za prioritnú, Kollárovci áno.
smer západ
Na rozdiel od dosluhujúcej koalície by sme od vlády poskladanej zo súčasných opozičných strán nemali čakať žiadne protichodné postoje k Rusku. Strany si celkom jednoznačne uvedomujú hrozby, ktoré Rusko predstavuje. Najčastejšie sa v ich odpovediach opakuje pojem „hybridná“ alebo „kybernetická“ hrozba.
Pravidelné výlety najvyšších ústavných činiteľov do ruskej dumy teda zrejme nehrozia a možno by národnou radou konečne prešla bezpečnostná a obranná stratégia, ktorá túto hrozbu pomenovala, no pre odmietavý postoj SNS parlamentom opakovane neprešla.
Za ľudí: „Dlhodobým cieľom Moskvy je oslabiť a ideálne rozbiť NATO a EÚ.“
Spýtali sme sa strán tiež to, koho považujú za hlavných strategických partnerov Slovenska. V odpovediach je jasná západná orientácia. Najčastejšie sa opakujú naše susedné štáty, ale aj Nemecko a USA. Z menších štátov potom zazneli pobaltské štáty, Slovinsko, Chorvátsko, Fínsko či Portugalsko. Nikto nespomenul Rusko alebo Čínu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.