západy slnka totiž od 13. decembra nastávajú každý deň o čosi neskôr, hoci len po sekundách a minútach.
„Príčinou tejto asymetrie je eliptická obežná dráha Zeme okolo Slnka a takisto sklon zemskej rotačnej osi. Najskorší západ slnka teda nastáva začiatkom decembra, zatiaľ čo najneskorší východ nastáva začiatkom januára,“ povedal pre TASR astrofyzik Patrik Čechvala z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Napríklad v Bratislave v dňoch od 10. do 15. decembra zapadá slnko už o 15.57 h, teda najskôr v roku. Už 16. decembra však slnko zapadne o 15.58 h, čiže o celú minútu neskôr. V deň slnovratu potom zapadá o 16.00 h. Popoludní tak pribudli už asi tri minúty svetla.
Ráno však svetla ešte vždy ubúda a východy slnka nastávajú neskôr. Napríklad 16. decembra to bolo o 7.34 h, no v deň slnovratu vychádza slnko o 7.39 h. Ráno tak ubudlo päť minút svetla a deň sa skrátil celkovo o dve minúty.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.