intenzita útoku detských násilníkov bola brutálna. Staršiu ženu bili, kopali a neprestali ani potom, čo dopadla z trojmetrovej výšky na zem. Svoj čin si dokonca natáčali a fotili na ukradnutý mobil napadnutej ženy. Samotné lúpenie troma deťmi do pätnásť rokov je protizákonné, no pomerne časté. Spôsobiť pritom staršej žene opuch mozgu a dlhodobé liečenie je absolútne nepochopiteľné.
Tento incident vyvolal značné vášne a niekoľko výjazdov rôznych politických strán. O identite páchateľov sme toho doteraz vedeli len málo. Po návšteve Richnavy nás prekvapilo pozadie páchateľov brutálneho útoku, ktoré do celej situácie vnáša nový pohľad.
celú noc pil
V Hrabušiciach sa stretávame s terénnym sociálnym pracovníkom Tomášom Ščukom. Býva v rodinnom dome spolu so svojou manželkou a dvoma malými deťmi. Tomáš sa už ako dieťa vďaka rómskemu pôvodu stretol s diskrimináciou. Po tom, ako vyštudoval základnú školu v Hrabušiciach, sa chcel prihlásiť na gymnázium, no jeho učiteľka ho od toho odhovárala. Róma vraj nikdy na gymnázium neposlali a bola by to hanba. Podľa Tomášových slov mu chcela uškodiť negatívnym odporúčaním. Nenechal sa odradiť a na gymnázium ho predsa len prijali.
„Ľudia v osadách snívajú o lepšom živote, nedokážu sa však z osady vlastnými silami dostať preč.“
Po maturite pokračoval na vysokej škole v Nitre, kde vyštudoval sociálnu prácu. V jeho hlase badať hrdosť na všetko, čo už v živote dokázal. „Ak si niekto myslí, že život v akejkoľvek rómskej osade niekomu vyhovuje, tak sa fatálne mýli,“ hovorí Tomáš po tom, ako sme nasadli do auta smerom do Richnavy.
Ľudia v osadách snívajú o lepšom živote, nedokážu sa však z osady vlastnými silami dostať preč. Podarí sa to len niekoľkým. Tomáš je jedným z nich. Dnes koordinuje terénnu sociálnu prácu v sedemnástich osadách v tunajšom regióne.
„Situácia je v každej sociálne vylúčenej rómskej komunite iná. Každá osada potrebuje vlastné riešenie ušité na mieru,“ vysvetľuje nám počas cesty. Zaujíma nás, prečo detskí útočníci staršiu ženu nielen okradli, ale aj brutálne zbili. Odpovedať nevedel. Jeden z útočníkov, trinásťročný Erik, má však v osade veľmi zlú povesť.
Pred príchodom do Richnavy sme sa niekoľko hodín snažili dovolať starostovi Ivanovi Dunkovi. Telefón zdvihol až Tomášovi, ktorému prisľúbil stretnutie. Sľub nedodržal, prestal dvíhať telefón a dvere v dome neotváral. Deti v okolí starostovho rodného domu nám po zabúchaní na dvere zakričali: „Nie je doma, nevieme, kedy príde.“ „Neotvorí vám, celú noc pil,“ šepkajú nám pritom ľudia postávajúci neďaleko starostovho domu.
osada Richnava
Od starostu sme sa vybrali za rodičmi páchateľov útoku. Zaklopali sme na chatrč Erikových rodičov obitú doskami so zvláštnym krížom nad vchodom. Otvoril nám Erikov šestnásťročný bratranec Patrik. Na otázku, prečo došlo k zbitiu ženy, len pokrčil ramenami so slovami: „Viete, Erik je hlúpy na hlavu. Tá stará babka, čo prepadli, mala peniaze, telefón a balík cigariet a to jej chceli ukradnúť. Ťahali ju za kabelku, nechcela pustiť, tak ju začali kopať, keď spadla na zem. Viete, bratranec je prudká povaha, lieči sa na hlavu, do Levoče aj do Spišskej chodí pravidelne na psychiatriu.“ Psychické a výchovné problémy hlavného útočníka potvrdil aj terénny sociálny pracovník.
Michal Oláh
Ďalším útočníkom bol Erikov štrnásťročný bratranec Jaroslav s jedenásť ročným bratom a ďalším dvanásťročným kamarátom Ľudovítom.