prečítajte si ucelený prepis prvej časti výpovede Petra Tótha. 

poznáte obžalovaných, aký s nimi máte vzťah, spoločné aktivity v minulosti? (pýta sa senát)

Ja som sám požiadal predsedníčku senátu, aby ma zbavila mlčanlivosti, rozhodnutie štátneho orgánu bolo prekvapivé, žiaľ, nebude moja výpoveď taká plastická.

Z obžalovaných sa poznám iba s Marianom Kočnerom, komunikoval som mobilným telefónom prevažne cez aplikáciu Threema s Alenou Zsuzsovou. Od júla 2018 do 28. septembra 2018 som ju poznal iba pod prezývkou, ako ju mal uložený v mobile Kočner, a to bola prezývka, myslím, SIS Alino.

K vražde poškodeného Kuciaka a Kušnírovej sa ďalej vyjadruje vlastnými slovami:

Tak ako som uviedol na začiatku, Mariana Kočnera poznám od roku 1995. Spoznal som ho ako novinár, redaktor denníka SME, pri písaní o kauze Technopol a zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny. Naše vzťahy boli pomerne intenzívne vzhľadom na jeho angažovanie sa v kauze Technopol a jeho obvinenia. Ale aj preto, že intenzívne pomáhal informačne vo veci zavlečenia. 

Smerom k roku 1998 trošku naše vzťahy ochabovali a keď prepukla známa kauza Markíza 1, tak naše vzťahy a komunikácia opäť boli intenzívnejšie. Vtedy som cestou Kočnera a Ágha získaval informácie z prostredia ich tábora. Stretával som sa vtedy aj s pánom Ruskom. Bolo to pomerne hektické a plodné obdobie. Spoznal som vďaka tomu aj špičky vtedajšieho gangu sýkorovcov, pretože si vtedy Kočner najal ochranku z krycej firmy sýkorovcov. Vďaka tomu som spoznal Lališa, Čongrádyho, Borbályho a mnohých dalších ľudí z tohto gangu.

V tomto období bola naša komunikácia s Kočnerom veľmi intenzívna, mali sme aj výmeny názorov, niekedy sa mu moje články páčili, niekedy nepáčili, niekedy sme si aj ostrejším slovníkom menili názory. 

Potom rokom 2000 až 2015 – 2016 sa naše vzťahy vyvíjali veľmi sporadicky. Stretávali sme sa vtedy, keď Marián Kočner, lebo sa vždy veľmi zaujímal o politiku a dianie nielen popisované v médiách, ale aj zákulisné, tak mi občas zatelefonoval a vymenili sme si poznatky a názory. Občas sme debatovali o bezpečnostnom prostredí a medzinárodnej politike, bol veľmi kritický k politike Spojených štátov. 

V tomto období boli naše vzťahy síce družné, priateľské, ale nestýkali sme sa pravidelne, nemali sme pravidelné časy alebo spoločné firemné aktivity, obchodné investície, firmy. Vlastne sme nemali ani spoločný spoločenský život, až na asi dva prípady a to boli 40. narodeniny MK, ktoré sa oslavovali v pomerne širokom kruhu na Športhoteli na Donovaloch, a potom som sa na jeho pozvanie zúčastnil aj jeho oslavy 50. narodenín. 

Občas ma v tom čase požiadal, aby som mu písomne spracoval nejaké stanovisko alebo TS, keď ju potreboval pre seba alebo niekoho, s kým mal dobré vzťahy. Keď kandidoval na primátora Bratislavy, tak sa ma pýtal, čo si myslím o jeho kandidatúre, kampani, ja som mu povedal svoje názory. Myslím si, že sa s nimi nevedel stotožniť. Ja som mu povedal, že nie je dobrý nápad kandidovať ani robiť z toho lotériu. V tomto smere sme sa tiež trochu rozišli, ale bral som to tak, že MK so mnou pravidelne konzultoval politické otázky a myslím si, že to robil s mnohými ľuďmi, novinármi, politikmi.

Potom od roku 2016 sa so mnou začal stýkať intenzívnejšie. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, lebo v rodine máme veľký zdravotný problém a MK sa o tento problém člena rodiny zaujímal, prejavoval empatiu a snažil sa poskytovať nejakú pomoc, aj keď prakticky nebola možná v tomto prípade. A v tom istom období MK začal so mnou diskutovať, na tému, že on by predsalen chcel vstúpiť do politiky a spraviť to už naplno, tzn. založiť politickú stranu. 

Vypočujte si prvú časť výpovede exsiskára:

Tak sme pomerne nezáväzne na túto tému konzultovali a v určitom čase, neviem presne, predpokladám na jar 2017, mi MK povedal, že podľa jeho názoru moje osobné renomé po tom, ako som si založil portál Ďateľ.sk, stúplo a chce, aby som ja bol predsedom tejto PS. Ja som mu povedal, že nechcem sa uchádzať o žiadnu volebnú funkciu, chcem sa venovať malému podnikaniu, ktoré som mal a svojej rodine, pretože tam máme ten zdravotný problém. Tak som mu povedal, že z mojej strany záujem nie je a nemám žiadnu ambíciu v tomto smere. Ja som už v jednej funkcii bol a nedopadlo to najlepšie, a preto som prišiel o všetky ambície v tomto smere. Ale že mám určité znalosti a dokázal by som sformulovať nejaký ideologický naratív strany, program, štruktúru, stanovy strany. MK sa postupne začal stotožňovať s tým, že on sa stane predsedom a tvárou tejto PS, ale vravel, že nechcel, aby bolo jasné od začiatku, že on tú stranu zakladá. Potom prišiel s názvom Cieľ.