Predvolebná diskusia o zdravotníctve: Situácia je alarmujúca

odpovedajú Andrea Letanovská (Za ľudí), Martin Barto (Sloboda a Solidarita) a Oskar Dvořák (PS/Spolu).

prečo by sme teraz vám mali veriť, že zdravotníctvo je vašou prioritou?

Letanovská: Situácia v zdravotníctve nebola nikdy taká zlá ako dnes. Treba zastaviť skutočné zomieranie. Ľudia musia prestať zomierať na odvrátiteľné úmrtia, ktoré priamo súvisia s kvalitou zdravotnej starostlivosti. Preto sa musíme zamerať na kvalitu a dostupnosť. Čísla neboli nikdy také alarmujúce ako teraz. Preto ide o hlavnú prioritu. 

Nie je to len o úmrtiach, ale aj o miere korupcie, kde sme sa tiež ocitli na chvoste, alebo o neefektívnom využívaní. Napríklad zaostávame aj v inovatívnych liekoch. Máme 26 percent inovatívnych liekov, ktoré sú zakategorizované. Česká republika ich má 90 percent. Rumusko má 50 percent inovatívnych liekov, čiže o polovicu viac ako Slovensko. Slováci sú úplne na chvoste EÚ ako občania druhej kategórie v porovnaní nielen s okolitými, ale aj menej vyspelými krajinami.

v čom je problém, že lieky nie sú zakategorizované a pacienti sa k nim nevedia dostať?

Letanovská: Máme dva hlavné problémy. Sú nesprávne nastavené procesy. Kategorizačná komisia je u nás veľmi rigidná. Z jedenástich členov je päť z poisťovní. Máme tri poisťovne, z toho piati sedia v kategorizačnej komisii. Ďalší traja sú z ministerstva zdravotníctva a len traja z jedenástich sú odborníci. Nie je tam ani jeden zástupca pacientskych organizácií. Pacienti nie sú dnes zaradení do rozhodovania, aké lieky majú byť zaradené a pritom ide o organizácie, ktoré majú expertov, narábajú s dátami a poznajú pacientov. 

Kdekoľvek v Európe sú pacientske organizácie prizývané do rozhodovania. Zle nastavené sú aj kritériá, na základe ktorých púšťajú lieky do úhrady. Máme nesprávne nastavené procesy a vidím tu snahu nepustiť financie na inovatívnu liečbu. Prečo je to tak? Keď zaplatíte za liek, ťažko sa vám z neho niečo uleje, lebo má presne stanovenú cenu. No keď investujete do softvéru, ktorý je zbytočný, ale drahý, sú veľké možnosti na to, aby sa peniaze dostali mimo systému. Na Slovensku je veľká vôľa investovať nie do liekov a diagnostiky, ale skôr do softvérov a vybavenia, kde je veľmi ťažké odsledovať tok peňazí. 

pán Barto, čo prevratné ponúka SaS a prečo vám máme veriť, že zdravotníctvo bude pre vás prioritou?

Barto: SaS predložila program, ktorý sa volá 138 opatrení pre lepšie zdravotníctvo. Ide o najkomplexnejší program, ktorý neobsahuje frázy typu „sme za svetový mier“, ale má konkrétne opatrenia, idúce až na úroveň paragrafov, ktoré chceme zmeniť. Vidím tu ešte jeden zásadný problém, ktorý sa týka demografického vývoja na Slovensku a v Európe. 

Treba si uvedomiť, že európska populácia starne a ani lekárov a zdravotníckeho personálu nebude tak veľa. Pôjde o vzácny tovar a my si ich budeme musieť udržať. Ak nie, zdravotníctvo skolabuje a stane sa nedostupným. Nebude mať kto liečiť, starať sa o pacientov a vykonávať ošetrovateľské činnosti. Máme posledné roky na to, aby sme to nejakým spôsobom zachránili. Situácia je alarmujúca. 

SaS sa prezentuje ako pravicová a liberálna. V čom je pravicová a liberálna, keď z vášho programu vypadla časť, keď ste chceli nemocnice transformovať na akciové spoločnosti a holdingy, čo bolo jedno z najpravicovejších opatrení. Prečo to už nemáte v programe?

Barto: Máme tam pravicové riešenia. Chceme viac uvoľniť trh zdravotného poistenia a viac zdravotných poisťovní. Problémom je, že v tak preregulovanom systéme, ako je Európska únia a Slovensko zvlášť, je ťažké hovoriť o pravicových riešeniach. 

Pravicové zdravotníctvo nemá v Európe šancu na existenciu. Čo sa týka transformácie na akciové spoločnosti, výsledok je taký, že proces je síce uskutočniteľný, ale má veľa krokov, ktoré by boli rizikové vzhľadom na to, že nemocnice sú zadlžené. Vyžadovalo by to veľkú časť kapacity vedenia ministerstva, čo by znamenalo, že ostatné opatrenia by ostali bokom. Benefity transformácie by neboli až také veľké, ako by sme chceli. Niektoré veci sa dajú uskutočniť aj na pôdoryse príspevkových organizácií. 

pán Dvořák, vy kandidujete prvýkrát vo svojom živote za koalíciu PS/Spolu. Máte niečo vo svojom programe, čo je podľa vás prevratné a nové?

Dvořák: Mali by sme sa spýtať skôr zástupcov koalície, prečo im na zdravotníctve viac nezáleží. Buď Smer o tento rezort nemá záujem, alebo to má všetko vymyslené, no výsledky o tom veľmi nehovoria. Doteraz sa rozprávalo priamo o zdravotníctve. Aj v tom vidím veľký problém. Náš program sa nevolá „program pre zdravotníctvo“. Volá sa program pre zdravie. Sú štúdie, ktoré hovoria, že  zdravotníctvo ovplyvní len dvadsať percent zdravia. Je tu aj životné prostredie, vzdelávanie, zdravá strava alebo pohyb. Zdravia máme dve, fyzické a duševné. 

Len pre problémy duševného zdravia nám unikajú dve miliardy. Odborníci hovoria, že jedno investované euro do duševného zdravia nám vráti päť eur. Je tu demografická kríza. Dožívame sa čoraz viac  rokov, a preto je nesprávne pozerať sa len na odvrátiteľné úmrtia, ale skôr treba pozerať na počty dožitých rokov v zdraví. V tom sme úplne najhorší. Po šesťdesiatpäťke sa dožijeme štyri roky v zdraví. Maďari, Poliaci a Česi majú osem rokov, Škandinávci dvanásť rokov.

Barto: Treba posilniť primárnu sféru, dať viac kompetencií všeobecným lekárom a sestrám.

čím to je?

Dvořák: Faktormi, o ktorých som hovoril. Zdravá strava, pohyb, duševné zdravie a z dvadsiatich percent aj priamo zdravotníctvo. Keď máte starších ľudí, potrebujete obsiahlejšiu zdravotnú starostlivosť, lebo ľudia sa dožívajú viac rokov a majú menej zdravia, a to sa nebavíme o dôchodkoch. Myslíme si, že dlhodobobá starostlivosť by mala byť presunutá z ministerstva sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo zdravotníctva. 

Zahraničné trendy hovoria o tom, že ministerstvo životného prostredia je v skutočnosti ministerstvom klimatickej zmeny, pretože sa treba pozerať aj na dopravu alebo energetiku. Moderné krajiny majú pod ministerstvom zdravotníctva aj sociálnu starostlivosť. Ani inštitucionálne nevieme rozmýšľať ako moderné krajiny. 

Potrebujeme filozofickú zmenu v pozeraní sa na zdravie, ako aj inštitucionálnu zmenu. Rozprávame sa o tom, koľko poisťovní potrebujeme, o zisku poisťovní, ako reformovať nemocnice, ale zabúdame na hlavný cieľ, čiže čo má zdravotnícka starostlivosť dosiahnuť, a to nie je zlepšiť zdravotníctvo, ale zlepšiť zdravie občanov.