je právo o spravodlivosti?
Jana Dubovcová: Je to filozofická otázka. Ako budúci sudcovia sme sa učili, že rozhodnutia súdov musia byť najmä zákonné, ale bolo by dobré, aby boli aj spravodlivé. Právo by sa malo snažiť o to, aby bolo spravodlivé.
uspelo slovenské právo v snahe byť spravodlivé?
Jana Dubovcová: Ak máte na mysli právne zákony, tak sa snažíme, aby boli dobré a spravodlivé. Niekedy sa nám to podarí, inokedy nie. Čo sa týka aplikácie právnych predpisov, tak všetci ľudia, ktorí majú v rukách rozhodovacie kompetencie, by mali myslieť okrem zákonnosti aj na to, či je ich rozhodnutie spravodlivé a aké bude mať ich rozhodnutie dôsledky.
pani Kolíková, je slovenské právo nastavené tak, aby vytváralo spravodlivé justičné prostredie?
Mária Kolíková: V zásade áno. Existuje však množstvo priestoru, ako ho vylepšiť. Podstatné je, kde je justícia na Slovensku a aké zlepšenia naša justícia potrebuje. Nie je to však len o tom, aké máme zákony. Snahou každej spoločnosti je, aby právo a právne predpisy a zákony čo najviac odzrkadľovali spravodlivosť tak, ako ju vníma spoločnosť. Druhá vec je, že keď máme kauzu, ktorou môže byť traumatizovaná celá spoločnosť, tak je dôležité, čo sa v danej kauze spraví z pozície polície či vyšetrovateľa, prokuratúry a súdov. Dnes situácia na Slovensku nie je o tom, čo hovorí právo, ale skôr o tom, čo je vo vyšetrovacom spise a čo dokázal urobiť vyšetrovateľ a ako sa ku kauze dokázal postaviť konkrétny prokurátor. Na jednej strane je vyšetrovanie káuz o dôslednej práci, ale na druhej strane aj o odvahe urobiť rozhodnutia, ktoré nemusia byť príjemné, no treba ich spraviť, aby bola spravodlivosť nastolená. Musíme robiť veci dôsledne.
aké nepríjemné rozhodnutia máme pred sebou počas najbližších rokov?
Mária Kolíková: Nepríjemné sú tie rozhodnutia, ktoré súvisia s vyvodením zodpovednosti v rámci systému. Ak sa bavíme o vyvodení zodpovednosti aj voči sudcom a politikom, ktorí dnes sú alebo boli vo vrcholných pozíciách, tak tam potrebujeme kus odvahy, aby sme vyvodili zodpovednosť. Hlavné je, aby sme nerobili chyby. To je veľmi dôležité. Je podstatné, aby boli rozhodnutia súdov nielen rýchle, ale aby bol dodržaný správny procesný postup.
jednou z najdôležitejších tém februárových volieb je spravodlivosť. Ľudia na Slovensku majú často dojem, že spravodlivosť je slepá. Pozeráme sa na politikov, ktorí preukázateľne nekonali poctivo. Napriek tomu sa ľudia nazdávajú, že sa s tým nič nedeje. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa na videu otvorene baví s bývalým ministrom Počiatkom o korupcii. Čo sa dá spraviť pre to, aby ste po voľbách tento pocit zmenili?
Alojz Baránik: Najskôr si treba priznať, v akom stave je sú orgány, ktoré majú tieto činy skúmať. Naše justičné orgány, polícia a hlavne súdy sú absolútne najhoršie, aké vôbec môžu byť. Keby naše orgány boli ešte o niečo horšie, ako sú, už by sme nemohli byť členmi Európskej únie. Odporúčam každému prečítať si článok Arpáda Soltézsa, ktorý vysvetľuje, ako môže Slovensko skončiť, ak voľby dopadnú zle. Justícia má na stave našej spoločnosti leví podiel. Justícia bola a je organizovaná ako slúžka mafiánskeho štátu a to, že mnoho sudcov je slušných a súdia slušne, je v podstate irelevantné. Oni sú len chybou v systéme.
Pozrite si celú diskusiu o výzvach v slovenskej justícii:
slušní sudcovia sú len chybou v systéme?
Alojz Baránik: Samozrejme. Všetky zložky štátu sú tu momentálne na to, aby udržiavali mafiánsky štát pri živote. Nebyť toho, že došlo k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, všetko by pokračovalo ďalej, akoby sa nechumelilo.
to sú veľmi silné slová. Myslíte si, že valná väčšina z 1 400 sudcov participuje na „únose“ štátu?
Alojz Baránik: dôležitá časť sudcov áno. To znamená, sudcovia na Krajskom súde v Bratislave, sudcovia na Najvyššom a Ústavnom súde doteraz, sú sudcovia, ktorí boli pod priamym vplyvom Štefana Harabina, ktorý bol len nástrojom mafiánskeho štátu. Všetci sudcovia sa tomuto systému museli tak alebo onak prispôsobiť. Buď nemohli kariérne rásť, alebo robili, čo sa od nich chcelo.
ako sa sudcovia prispôsobili systému?
Alojz Baránik: Je tu systém, ktorý sa budoval postupne roky. Roky sa budoval tak, aby tí, ktorí sú povoľní, kariérne postupovali. Vidíme to aj dnes, keď sa pozrieme, akí sudcovia sa dostávajú na krajský súd v Bratislave alebo na Najvyšší súd.
BORIS NÉMETHAlojz Baránik: Musíme mať komplexný prístup. Program SaS je pomerne radikálny. Problémy systému treba riešiť postupne a nekompromisne.
je to chyba systému?
Alojz Baránik: Samozrejme, že je to chyba systému. Existujú určití ľudia, ktorí sú účastníkmi mafiánskeho štátu. Hovoriť o sudcoch, ktorí sú slušní, nie je zaujímavé. Je to niečo, o čom by sme vôbec nemali hovoriť. Nehovoríme predsa o tom, že po štvrtku nasleduje piatok. To je samozrejmé. Musíme hovoriť o tých sudcoch, ktorí vydávajú falošné rozsudky, ktorí sa rozprávajú s predsedami súdov, ako má byť nejaký prípad rozhodnutý, o tých sudcoch, ktorí manipulujú a odkladajú pojednávanie donekonečna. A robia to len preto, lebo vedia, že musia niektoré prípady rozhodnúť inak, ako by ich rozhodnúť mali.
hovoríte, že väčšina sudcov je problematická?
Alojz Baránik: Nehovorím o konkrétnych počtoch sudcov, ale o tom, že rozhodujúca a podstatná časť sudcov je problematická.
Mária Kolíková: Radšej by som hovorila o tom, čo treba urobiť. Vážnym problémom je, že máme kauzy, ktoré traumatizujú celú spoločnosť. Od týchto káuz sa odvíja, či ľudia majú, alebo nemajú dôveru v justíciu. Tie kauzy je potrebné dôsledne vyšetriť od začiatku po koniec. Musíme vidieť, že dôjde k odsúdeniu – a že k nemu dôjde včas. Ide o kauzy politikov, ale aj o prípady ľudí, ktorí bojujú vo svojich vlastných kauzách. Systém musí zafungovať. Pri kauze Dobroslava Trnku pre mňa nie je dôležité, či je vo väzbe alebo nie. Pre mňa je podstatné, či dôjde po obvinení k obžalobe a či bude odsúdený. Rozumiem tomu, že ľudia by radšej videli vo väzbe Trnku ako pracovníkov, ktorí boli pri výbuchu bytovky v Prešove. Ak si to ľudia porovnajú, tak rozumiem, že by vo väzbe radšej videli Trnku ako tých robotníkov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.