bol spolumajiteľom a generálnym riaditeľom súkromnej televízie. Markíza pod jeho vedením zohrala zásadnú a pozitívnu rolu pri porážke mečiarizmu a definitívnom zavŕšení transformácie Slovenska z autoritárskeho na demokratický štát.
Dnes sa musíme na jeho úlohu v dejinách pozerať kritickejšie. Pavol Rusko je (zatiaľ neprávoplatne) odsúdený kriminálnik a pozadie jeho činov siaha až do pohnutých 90. rokov.
zachráňte Markízu!
V roku 1998 sa rozhodovalo o osude Slovenska aj o osude prvej súkromnej telvízie. Spoločnosť Gamatex, za ktorou stál Marian Kočner, získala pohľadávku vo výške 80 miliónov korún (vyše 2,6 milióna eur) voči Pavlovi Ruskovi. Zrazu mal Kočner rozhodujúci vplyv v spoločnosti STS, ktorá aj s americkou CME Markízu prevádzkovala.
Mesiac pred voľbami sa v Záhorskej Bystrici objavil Kočner s ochrankou a začali budovu Markízy obsadzovať. Vo vysielacom štúdiu sa stihli zabarikádovať dvaja redaktori a do vysielania vypustiť, že demokracia, sloboda a Markíza sú v ohrození, pretože ju obsadila mafia.
„Exminister hospodárstva nedokázal hospodáriť ani so svojím majetkom a o milióny čoskoro prišiel.“
Pred Markízou sa čoskoro zišla verejnosť a tisíce ľudí demonštrovali za záchranu súkromnej televízie až 48 hodín. Na happeningu rečnili Mikuláš Dzurinda aj Robert Fico. Spor o Markízu pokračoval do roku 2000, keď Kočner predal Gamatex firme STS. V ten istý rok Pavol Rusko skončil vo funkcii generálneho riaditeľa televízie, o rok neskôr vstúpil do politiky. Zdalo sa, že kauza sa vyriešila.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.