postupne sme sa stali členom Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, OBSE, EBOR a OSN (ihneď po vzniku samostatnej SR), neskôr OECD, NATO, EÚ, Schengenu a napokon aj Eurozóny. Posledných viac než desať rokov však už nikam nevstupujeme, dokonca niektorí z nás by radšej vystupovali. Aktuálne neexistuje nijaké medzinárodné zoskupenie, kam by sme mali ambíciu ešte sa pridať a ktoré by pre nás predstavovalo maják na ceste našej transformácie a vízie lepšej spoločnosti.
Na jeseň 2019 počas osláv výročia Nežnej revolúcie prebiehalo množstvo diskusií hodnotiacich uplynulé tri dekády našej spoločnosti. Už menej pozornosti sa venovalo otázke našej budúcnosti. Jedno z mála diskusných sedení venovaných ďalšiemu smerovaniu našej krajiny za účasti aktuálnej a minulej slovenskej politickej špičky utvrdilo prítomných v tom, že Slovensko okrem ambície „mať sa lepšie“ nemá iný cieľ, ktorý chce dlhodobo napĺňať či dosiahnuť.
Okrem snahy o veľmi potrebné obnovenie spravodlivosti, zníženie korupcie a sociálnych rozdielov, reformu justície, školstva, zdravotníctva, sociálneho systému, dokončenie cestnej infraštruktúry aj predvolebná kampaň a výsledky volieb potvrdzujú, že len málo politických špičiek – nových, starých, odchádzajúcich či nastupujúcich definuje cieľ presahujúci jeden volebný cyklus, ktorý vníma našu spoločnosť aj v širšom medzinárodnom priestore.
„Názorný a dobre známy príklad, čo dokáže schopný líder na čele krajiny, predstavuje Singapur.“
Potreba mať dlhodobú víziu, na ktorej je celospoločenská zhoda, nie je imperatív modernej doby súťažiacich národov a firiem. Je vlastná ľudskej prirodzenosti a hovorí o nej už Starý zákon: „Napíš videnie, a to zreteľne na doskách, aby čitateľ prebehol po ňom“ (Kniha proroka Habakuka 2, 2).
Slovensko už svoje ciele v minulosti malo. Tie veľké, ako samostatnosť a vlastná európska hviezdička, ale aj menšie športové (spomeňme napríklad postup do A skupiny majstrovstiev sveta v hokeji či postup na majstrovstvá sveta vo futbale), alebo uvedené integračné, no aj reformné úsilie zavŕšené pomyselným titulom reformačného lídra regiónu. Na tomto sa majorita spoločnosti dokázala zhodnúť a dokonca aj mnohí politici boli ochotní hľadať zhodu v širšom politickom a spoločenskom priestore, ak rozhodnutie presahovalo rámec štvorročného volebného obdobia. Vyžadovalo si to však pohľad do budúcnosti, odvahu, schopnosť zjednotiť, nadchnúť a viesť kritickú skupinu ľudí nevyhnutných na naplnenie cieľa. Povedali by sme, že všetko sú to charakteristiky vlastné lídrovi s víziou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.