Všetko o koronavíruse – vznik, príznaky, šírenie

ochorenie, ktoré spôsobuje nový koronavírus, sa nazýva COVID-19, čo je skratka Corona Virus Disease 2019, teda ochorenie spôsobené koronavírusom z roku 2019. 

Vírus, ktorý toto ochorenie spôsobuje, sa volá SARS-COV-2, čo je skratka anglického Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2. Do slovenského jazyka by sme to mohli preložiť ako druhý koronavírus SARS. Samotný SARS, teda ťažký akútny respiračný syndróm, je ochorenie, ktoré sa rozšírilo z Číny v rokoch 2002 a 2003. Súčasnú pandémiu spôsobuje koronavírus, ktorý je zrejme blízkym príbuzným toho, čo spôsoboval SARS pred 18 rokmi.

SARS-COV-2 patrí do skupiny vírusov, ktoré sa nazývajú koronavírusy. Predpona korona v názve odkazuje na proteínové výbežky týchto vírusov, ktoré pripomínajú korunu (kráľovskú).

WikimediaKoronavírusy sú jednoduché veci - RNA, čo je molekula nesúca genetickú informáciu, obaľuje plášť, z ktorého vyčnievajú proteínové výbežky. Pre tie pod mikroskopom pripomínajú vírusy malé kráľovské koruny. Corona je latinsky koruna. Odtiaľ názov coronavirus, resp. koronavírus.

Vírusy však relatívne ľahko mutujú. Niekedy zmutujú takým spôsobom, že sa dokážu prenášať aj z jedného druhu na druhý, teda aj zo zvierat na človeka. Vtedy hovoríme o zoonóze. Nie vždy to ale znamená, že človek, ktorého infikovalo zviera, dokáže ďalej šíriť nákazu na ďalších ľudí (napríklad besnota).

Koronavírusy sa však po infikovaní človeka často dokážu prenášať aj medzi ľuďmi. Príkladom je napríklad spomínaný SARS, ktorý pravdepodobne na prvého infikovaného človeka preskočil z cibetiek, alebo MERS, ktorý bol pôvodne ťavím vírusom.

Napriek mnohým hoaxom a dohadom zatiaľ nevieme, z akého zvieraťa sa vírusom SARS-COV-2 nakazil prvý pacient. Genetické analýzy zatiaľ naznačujú, že by mohlo ísť o netopiere. Informácie o tom, že zdrojom bola netopieria polievka, sú nepotvrdené a je nepravdepodobné, že nákaza vznikla konzumovaním tepelne upravovaného jedla z akéhokoľvek zvieraťa.

príznaky

Ochorenie COVID-19 sa prejavuje príznakmi, ktoré sú podobné chrípke. Preto bolo spočiatku ochorenie ku chrípke aj prirovnávané a bagatelizované. 

U rôznych ľudí môžu mať tieto príznaky rôznu intenzitu. Záleží to najmä od sily ich vlastnej imunity. Preto je ochorenie najnebezpečenejšie u starších ľudí a ľudí s inými zdravotnými problémami.

.týždeň, Florida Department of HealthZákladné symptómy ochorenia COVID-19 nie je ľahké rozoznať od nachladnutia a chrípky

Veľmi časté sú i bolesti hrdla. Chorobu môžu sprevádzať aj ďalšie príznaky ako bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov, upchatý nos, nevoľnosť a zvracanie, hnačka, zimnica. 

Iba vo veľmi vážnych prípadoch nastupuje veľmi vysoká horúčka, vykašliavanie krvi, znížené množstvo bielych krviniek v krvi a zlyhávanie obličiek. 

Veľmi dôležité je, že v drvivej väčšine prípadov nemožno ochorenie COVID-19 na základe príznakov rozlíšiť od chrípky. Potrebný je test. Zároveň je vo väčšine prípadov možné vyliečiť sa z tohto ochorenia rovnako, ako z chrípky. 

Pre rizikové skupiny (starší ľudia a ľudia so zníženou imunitou) je však toto ochorenie pravdepodobne nebezpečnejšie, ako chrípka. V najťažších prípadoch spôsobuje smrť. Presný údaj o úmrtnosti nemáme, no predbežné čísla sa pohybovali medzi 2 až 5 percentami nakazených.

Preto je dôležité v prípade príznakov, aj keď sú mierne, ostať doma. Nikto si nemôže byť bez testu istý, že nemá práve COVID-19. Aj ak má na základe miernych príznakov pocit, že ide iba o prechladnutie. Dokonca aj ľudia, ktorí nemajú žiadne príznaky, môžu chorobu roznášať.

šírenie

Vírus SARS-COV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, sa pravdepodobne na človeka preniesol z neznámeho zvieraťa v čínskom meste Wu-chan, v provincii Chu-pej. 

Odvtedy sa však šíri z človeka na človeka kvapôčkovou infekciou. Šíri sa ľahko a je teda vysoko infekčný. Infekčnosť sa udáva v hodnote R0. Hodnota R0 označuje to, koľkých ďalších ľudí v priemere nakazí každý infikovaný. Pokiaľ je vyššia ako 1, množstvo nakazených rastie. 

Presnú hodnotu R0 pre vírus SARS-COV-2 zatiaľ nepoznáme, väčšina odhadov hovorí o R0 medzi 2 až 3, v niektorých prípadoch až 5. V nekontrolovanom prostredí niekedy dosiahla hodnota R0 až 14,8. 

Pri takto vysokých číslach nákaza rastie rapídne a exponenciálne. Hodnotu R0 však môžeme znížiť vlastným správaním a opatreniami, ktoré vychádzajú z našich vedomostí o tom, ako sa vírus šíri.

www.shikumikeiei.comRozdiel medzi lineárnym a exponenciálnym rastom. Epidémie rastú exponenciálne. Aby sme exponenciálny rast choroby COVID-19 zastavili, hodnota R0 (koľko ďalších ľudí nakazí každý nakazený) musí byť nižšia, ako 1.

Najčastejším spôsobom nákazy je zrejme vdýchnutie kvapôčok pri medziľudskom kontakte. Kvapôčky vznikajú pri kašli, kýchaní a v malom množstve aj pri dýchaní. Pri jednom zakašľaní sa do vzduchu môže dostať až 3000 takýchto kvapôčok. Preto je dôležité kašlať správnym spôsobom do lakťa a nosiť rúško.

Kvapôčky navyše zostávajú vo vzduchu, najmä v nevetraných priestoroch až niekoľko hodín. Preto v priestoroch, kde sa zdržiavate, často a nárazovo vetrajte. 

Kvapôčky sa ďalej usádzajú na povrchoch, prípadne sa na ne môžu dostať na rukách ľudí. Na rôznych povrchoch dokáže koronavírus prežiť prekvapivo dlho a infikovať ďalších ľudí, ktorí sa povrchu dotknú a následne sa dotýkajú rukami tváre či očí. 

Metaanalýza viacerých predošlých výskumov príbuzných koronavírusov vrátane SARS a MERS ukázala, že najmä na plaste a oceli dokážu prežiť až niekoľko dní.

Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SRSchopnosť koronavírusov prežiť na rôznych povrchoch podĺa metaanalýzy zverejnenej v The Journal of Hospital Infection.

Ako dlho presne vírus prežije na rôznych povrchoch závisí od viacerých faktorov, napríklad teploty. Teplota, ktorá efektívne ničí vírus je však až 56 stupňov celzia, pri ktorej umiera tempom 10 000 virálnych častíc každých 15 minút. Dostatočne dlhý a horúci kúpeľ ako prevencia nákazy teda nepripadá do úvahy. 

Omnoho efektívnejšou stratégiou je dôkladná dezinfekcia povrchov, vrátane mobilných telefónov a kľučiek. Účinné sú dezinfekčné prostriedky s obsahom aspoň 62% alkoholu, prípadne s obsahom peroxidu vodíka či chlórnanu sodného. 

Posledné menované látky však leptajú pokožku. Ruky si preto často a dôkladne umývajte obyčajným mydlom. To dokáže vírusy z povrchu vašich rúk spoľahlivo spláchnuť a dokonca by malo mať schopnosť narušiť schránku vírusu a tým ho zničiť.

prevencia

Spôsoby prevencie sme načrtli už vyššie a napriek tomu, že sú známe, vírusu sa podarilo rozšíriť po celom svete a Svetovou zdravotníckou organizáciou už bol označený za pandémiu. Interaktívnu 3D mapu šírenia tejto nákazy nájdete na tomto odkaze.

Business InsiderMapa šírenia ochorenia COVID-19, ktorú vytvoril Business Insider.

Pri liečbe tejto choroby sa zatiaľ musíme spoliehať predovšetkým na vlastný imunitný systém. I keď prichádzajú povzbudivé správy o možnom lieku z Austrálie a Japonska, ako aj o možnej vakcíne z Izraela, klinické testovanie potrvá aj v zrýchlenom režime ešte dlhé mesiace. 

Najlepšou zbraňou je preto prevencia, respektíve snaha spomaliť šírenie infekcie tak, aby v jednom momente nebol počet nakazených, ktorí na prežitie budú potrebovať hospitalizáciu a intenzívnu starostlivosť, vyšší, než je kapacita slovenských nemocníc. 

Vládni analytici z Inštitútu zdravotnej politiky pripravili krízový model vývoja ochorenia COVID-19 v rôznych scenároch. Analytici uvádzajú, že ide o veľmi konzervatívne (teda prísne) modely a pravdepodobné je, že absolútne čísla by boli vo všetkých troch scenároch nižšie. Nie sú však nereálne, keďže základná nákazlivosť vírusu (vyššie spomínaná hodnota R0) nie je presne známa a v niektorých krajinách a regiónoch bola aj oveľa vyššia, než s akou rátali vládni analytici (R0 = 4).

Pri prísnych opatreniach, aké na Slovensku platia od pondelka 16. 3. 2020, by v jednom momente malo byť nakazených maximálne 10 % populácie a tento vrchol by mal nastať až o 110 dní. 

Bez opatrení by sa mohlo nakaziť naraz až 45 % populácie a toto množstvo by naraz slovenské zdravotníctvo muselo obsluhovať už o 26 dní. Bezpochýb by to nedokázalo a ľudia, ktorým by sa inak dalo pomôcť, by zomierali. 

Dôležitým poznatkom je, že príznaky má iba 60 percent nakazených. Infekciu teda môžete roznášať aj bez toho, aby ste vedeli, že ju sami máte. 7 % z nakazených, ktorí majú príznaky, potrebuje hospitalizáciu. A až 14 % z hospitalizovaných potrebuje intenzívnu starostlivosť – mimotelové okysličovanie krvi alebo umelú pľúcnu ventiláciu.

IZPNašim cieľom je, aby sa nákaza šírila čo najpomalšie, aj keď zastaviť sa nedá - teda scenár označený zelenou krivkou.

Treba zdôrazniť, že aj pri najoptimistickejšom scenári pri súčasných opatreniach a obmedzeniach bude nakazených počas vrcholu viac, než je súčasná kapacita slovenského zdravotníctva a umelých pľúcnych ventilácií (tzv. ventilátorov). Dáva však našej krajine viac času na prípravu.

Či sa však zelený scenár naplní, alebo nie, nezáleží iba od opatrení, ktoré prijme vláda. To, čo sa namodelovať úplne nedá, je správanie ľudí. Pokiaľ budú opatrenia porušovať a nebudú sa správať zodpovedne, nákaza sa bude šíriť rýchlejšie a mŕtvych bude viac.

To, či krízu, ktorú spôsobil vírus SARS-COV-2 a ochorenie COVID-19, zvládneme, alebo nie, teda máme iba vo svojich rukách a to doslova. 

Všetky články s aktualitami a praktickými informáciami o koronavíruse sú na stránke .týždňa z dôvodu verejného záujmu odomknuté. Snažíme sa tak prispieť k lepšej informovanosti a šíreniu overených správ. Podporiť nás môžete kúpou predplatného. Ďakujeme!