tvrdé opatrenia proti koronavírusu COVID-19 zaviedlo Slovensko pomerne skoro. V dobe, keď sme toho viac nevedeli ako vedeli, to bolo správne rozhodnutie. Z rôznych doterajších scenárov patríme ku skupine krajín, ktoré by mohli pandémiu zvládnuť s miernejšími následkami (o ekonomických následkoch teraz pomlčíme).
Poďme si to ilustrovať na niekoľkých grafoch. Rozdeľme si najskôr krajiny na tie, ktoré pandémiu zvládajú lepšie (Južná Kórea, Taiwan, Nemecko), horšie (Taliansko) a také, ktoré sú niekde uprostred (Čína).
Aj ten najlepší zdravotný systém na svete dokáže zvládnuť len určitý nápor pacientov. V severných provinciách Talianska majú najlepšie nemocnice na svete, ale počet nakazených sa zvyšoval tak prudko, že zdravotníctvo to jednoducho nedokázalo zvládnuť.
týždeň, dáta ECDCVývoj počtu nakazených v troch štátoch
Rýchlosť opatrení je jedna z kľúčových podmienok pre spomalenie šírenia epidémie. Rozloženie náporu pacientov v čase znamená, že kapacity nemocníc dokážu poskytnúť pacientom lepšiu starostlivosť. Toto sa darí v Južnej Kórei, ako aj v Nemecku.
Podľa talianskeho virológa Giorgia Palù bolo chybou, že nemocnice v Taliansku sa na začiatku epidémie zbytočne zaoberali aj nakazenými, ktorí mohli ostať v domácej karanténe. Ide o pacientov s koronavírusom, ale bez symptómov alebo len s ľahkými prejavmi. Palù pre portál euobserver povedal, že talianske nemocnice sa tak rýchlo preplnili a stali sa hlavnými zdrojmi nákazy, čo ohrozovalo aj zdravotný personál.
Opatrenia úradov prišli neskoro a mnoho ľudí ich spočiatku nedodržiavalo. Výsledkom je, že vírus v Taliansku zabíja oveľa viac ľudí než kdekoľvek inde.
Smrtnosť (podiel mŕtvych z množstva nakazených) je v Taliansku oveľa vyššia než v ostatných prudko postihnutých štátoch.
týždeň, dáta ECDCVývoj smrtnosti v štyroch štátoch
Jedným z argumentov pre vysokú úmrtnosť v Taliansku je, že má vysoký podiel starších ľudí na populácii (23 % nad 65 rokov podľa údajov zo Svetovej banky), ktorí sú pred vírusom zraniteľnejší.