žiačka základnej školy (môžeme ju nazývať Kristína) sa tiesni s ďalšími štyrmi súrodencami v malej domácnosti bez internetu v obci neďaleko Banskej Bystrice. Aj keď pravidelne dostáva úlohy od učiteľky, nerozumie im. A nemá jej kto pomôcť. Otec, aby zabezpečil rodinu, odchádza v skorých ranných hodinách na neďaleký statok. Súrodenci ostávajú doma s mamou, ale keďže jedno z detí je zdravotne postihnuté, vyžaduje si celodennú pozornosť. Kristína je bezradná a úlohy odkladá.
V inej, nie tak vzdialenej obci, zadáva učiteľka základnej školy deťom úlohy cez rôzne internetové platformy. Polovica detí však na správy nereaguje a učiteľka sa nevie dovolať ani rodičom.
Toto sú dva z mnohých príbehov odohrávajúcich sa v sociálne vylúčených komunitách, ktoré opísali pracovníci z Centra komunitného organizovania.
Máme približne mesiac od zatvorenia škôl a nikto nevie, kedy sa znova otvoria. Premiér Matovič tvrdí, že v tomto školskom roku to už nebude. Školstvo sa premenilo na dobrovoľný systém samoštúdia, ktorý je odkázaný na technické možnosti žiakov a proaktívnosť učiteľov. V tejto situácii sa začínajú ozývať hlasy (aj spomínaného Centra komunitného organizovania), ktoré vyzývajú na urýchlené zavedenie synchrónneho celoštátneho vzdelávania s využitím televízie.
Môžeme si to predstaviť tak, že o jedenástej by sa posadili k televízii všetci žiaci a žiačky piateho ročníka, otvorili by si zošity a nasledujúcich 90 minút by preberali učivo podľa narýchlo odsúhlasených osnov ministerstva školstva.
dobré príklady zo zahraničia
Ak si porovnáme naše distančné metódy výučby s tými, ktoré sa využívajú v iných krajinách, veľké rozdiely nenájdeme.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.