dnes sa jednotlivec, ktorý sa zaujíma o vojenskú problematiku na Slovensku, môže realizovať napríklad v kluboch vojenskej histórie. Alebo sa môže stať členom živej airsoftovej komunity či rozšíriť rady desiatok nadšencov, ktorí vybavením aj taktikou na vysokej úrovni kopírujú reálne vojenské či policajné jednotky.
Na druhej strane spektra je tu profesionálna služba v Ozbrojených silách SR. Tá však pre mnohých nie je možná či atraktívna, a to z rozličných dôvodov ako sú vek, zdravotný stav či nízka konkurencieschopnosť vojenského remesla na trhu práce. A tak mladým mužom a ženám, ktorí v armáde nevidia svoju budúcnosť a víkendové hoby s replikou zbrane na guľôčky im nestačí, nezostáva veľa alternatív.
Spoločenský dopyt po kvalitnej alternatíve tu pritom je. Najčastejšou odpoveďou respondentov spomedzi záujemcov o vojenskú profesiu je, že ich takto motivuje pocit vlastenectva a potreba ochrany vlasti. V neverejnom reprezentatívnom prieskume verejnej mienky pre Ministerstvo obrany SR až sedemdesiat percent opýtaných vyjadrilo súhlas s výrokom, že vlasteneckej výchove a vzdelávaniu by sa malo v našich ozbrojených silách venovať viac pozornosti.
„Škoda, že civilný a vojenský svet sú dnes prísne oddelené a prelínajú sa len veľmi výnimočne.“
Smutným mementom nevyužitej príležitosti zo strany štátu je aj osem rokov fungovania Slovenských Brancov, ktorí takúto možnosť sebarealizácie mnohým dali, keďže to dosiaľ neurobil štát.
treba vysušiť rybník Brancom
Citujúc priamo programové vyhlásenie Matovičovho kabinetu, v ktorom sa píše, že „(vláda) vytvorí podmienky na uspokojenie záujmu občanov o vojenskú problematiku a posilní úsilie o boj s extrémizmom a dezinformáciami“ sa zdá, že si autori tento rozmer problematiky uvedomujú.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.