Za ľudí či za seba?

strana Za ľudí rozhodne nezačala zle. V porovnaní so stranami Progresívne Slovensko a Spolu akcelerovali rýchlejšie. V čase zakladania strany bol Andrej Kiska najpopulárnejším politikom na Slovensku a dokázal v prezidentských voľbách v roku 2014 poraziť Roberta Fica. O štyri roky neskôr bol práve Andrej Kiska tým človekom, ktorý nedovolil, aby si Fico zabezpečil pohodlný výsluhový dôchodok na Ústavnom súde. Okolnosti pre vznik strany Andreja Kisku boli mimoriadne priaznivé. Verbovanie do strany bolo pre Kisku rovnako úspešné ako jeho úradovanie v Prezidentskom paláci. Exprezident dokázal do strany dostať silné osobnosti, ako boli niekdajšia volebná líderka hnutia OĽaNO Veronika Remišová či tribún protestov Za slušné Slovensko Juraj Šeliga. Získal aj výrazných komunálnych politikov, ako sú Miroslav Kollár, Marek Hattas či Vladimír Ledecký. 

Predvolebná kampaň Za ľudí však bola prinajlepšom nevýrazná a nudná. A aj kompromitujúce videá zachytávajúce Andreja Kisku na stretnutiach s človekom s pošramotenou povesťou stranu pravdepodobne poškodili. Volebný výsledok pod šiestimi percentami bol veľkým sklamaním. Ako ďalej? Strana Andreja Kisku už v realite nemá na čele strany Andreja Kisku, ktorý sa vrátil späť do Popradu a so svetom, médiami a straníkmi komunikuje len symbolicky. Kiska po voľbách nezasadol do premiérskeho kresla, ani ministerského a dokonca si neprevzal ani svoj poslanecký mandát. Nezanedbateľnou náplasťou pre stranu bolo aspoň to, že sa stala súčasťou vládnej koalície. Od rozhodnutia strany vstúpiť do koalície sa však akoby po strane „zľahla zem“, nie je o nej veľmi počuť. A podľa informácií, ktoré prenikajú na verejnosť, je strana v neistote a hlavne sa stále nerozhodlo o tom, kto sa stane novým predsedom.

remišová vs Šeliga

Historická skúsenosť nás naučila, že ak na Slovensku došlo k súboju o predsednícku stoličku, tak to často znamenalo rozpad a fragmentáciu strany. Po tom čo Béla Bugár prehral súboj s Pálom Csákym, založil stranu Most-Híd.