o tom, že Dvojtvár Matollár nebude tvárou boja proti zločinu, ale naopak, tvárou zločinu samotného, je po minulom týždni dosť ťažké pochybovať. Napriek tomu o tom veľa Slovákov pochybovať bude – udatný slovenský národ totiž dokáže ťažkosti prekonávať. A priznajme si, pre pochybovačov existujú nie bezvýznamné poľahčujúce okolnosti. 

Dvojtvár Matollár nás v priebehu minulého týždňa zahrnul toľkými podnetmi na zamyslenie, že už nie je celkom triviálne sledovať, ktoré z nich vypovedajú len o bláznivej prítomnosti a ktoré sú jasnými signálmi hrozivej budúcnosti.

Začnime podnetmi, ktorými nás kŕmil fun predseda NR SR, podvodník lege artis, emeritný vekslák, popredný slovenský mafiofil, sup všetrt a svetový expert v oblasti fuzzy logiky Boris Kollár. Podľa tohto skalického magistra jasný plagiát nie je plagiát, jasné vydieranie nie je vydieranie a jasná vyhrážka nie je vyhrážka. Má to svoju logiku – veď ani Jasná Poľana nie je Poľana. (Jasná Poľana je v Rusku a narodil sa v nej Tolstoj, Poľana je na Slovensku a narodil sa pod ňou Detvan. A Detvan nebol tlstý.)