filmárka a bývalá politička Zuzana Mistríková sa pred troma rokmi v rozhovore s Braňom Závodským vyjadrila, že verejnoprávna inštitúcia je pre krajinu nesmierne dôležitá. Dôvodom má byť i to, že verejnoprávne médiá nie sú závislé od priamych ekonomických zdrojov. Opak je pravda.

Akákoľvek aktivita štátu je financovaná len zo zdrojov, ktoré vyprodukujú občania krajiny. RTVS nie je výnimkou a na jej fungovanie sa skladáme, keďže nemáme inú možnosť. A Mistríkovej predstava, že RTVS je tu na to, aby vznikalo spravodajstvo na profesionálnom základe a aby spravodajstvo nebolo ovplyvnené žiadnymi ekonomickými vplyvmi, je možno šľachetná, no naivná.

 Na rozhlas a televíziu, samozrejme, ekonomika vplýva. Suma, ktorú má RTVS k dispozícii, ovplyvňuje kvalitu i kvantitu vysielacích hodín, ktoré sú pre spravodajstvo určené.

Pred rokom 1989 existovala v Československu štátna televízia, ktorá bola predĺženou a poslušnou rukou komunistickej strany. Dnes je to inak, ale mentalita spred Nežnej revolúcie pretrvala. Nie je vôbec ťažké spomenúť si na to, akou propagandistickou inštitúciou bola STV a SRo za čias vlády Vladimíra Mečiara. Vtedajší riaditeľ STV Igor Kubiš úspešne transformoval Slovenskú televíziu na stranícky komunikačný kanál HZDS.

 Táto inštitúcia mala za cieľ jediné: diskreditovať a očierňovať vtedajšiu demokratickú opozíciu. O tejto dobe nakrútil režisér Marek Kuboš excelentný krátkometrážny film Taká malá propaganda. Vtedajší redaktor STV Jozef Brezovský hovorí o tom, že keď do televízie nastúpil, stretol sa so zástupcom šéfredaktorky, ktorý mu otvorene povedal, že Slovenská televízia potrebuje ľudí „ktorí vedia, o čo v STV ide. Teda o to, aby HZDS vyhralo voľby a Mečiar ostal pri moci“. Vtedajšie vedenie a redaktori sa zamerali na to, aby ukázali, že opozícia je proti záujmom Slovenska.