nidhalina rodina je súčasťou stoštyridsaťdeväť­člennej komunity irackých kresťanov presídlených na Slovensko pred štyrmi rokmi. Nakoniec ich tu zostalo žiť päťdesiatštyri. Väčšina z nich už má vlastné bývanie financované pomocou hypotéky či iných pôžičiek. V integrácii im pomáha občianske združenie Pokoj a dobro – pomoc ľuďom v núdzi pod vedením farára Brenkusa. 

 Deti na základných školách sa začlenili rýchlo, stredoškoláci už rozmýšľajú nad výberom univerzity. Starší to majú o čosi ťažšie. Problémom je hlavne jazyková bariéra, s ktorou sa päťdesiatnikom hľadá práca problematicky. Viacerí stratili zamestnanie po krachu prevádzok počas pandémie. Svetlou nádejou je pre nich krajčírska dielňa plná látok a strojov, ktorá je súčasťou novozriadeného sociálneho podniku založeného združením. Sídli v multifunkčných priestoroch misijnej rehole verbistov v Nitre na Kalvárii. 

„ ISIS vyhnal z domovov v priebehu jednej noci stodvadsaťtisíc kresťanov.“

Spolu s ďalšími utečencami tu od vypuknutia pandémie ušili doteraz päťdesiattisíc ochranných rúšok. V čase najväčšieho nedostatku tak pomohli desiatkam úradov po celom Slovensku, sociálno-zdravotníckym zariadeniam a stovkám bežných ľudí. Vďaka sponzorom veľkú časť rozdali zdarma. O výrobky podniku majú po zrušení zákazu vývozu ochranných pomôcok záujem až v USA. Filantrop z Bratislavy im pomohol bezodplatne získať laserový stroj na strihanie látok a špeciálny lis na výrobu rúšok. Znížili tým cenu výroby a zlepšili kvalitu. Chcú byť ekonomicky sebestační. Dnes sa uchádzajú o rôzne výzvy pre štátne hmotné rezervy a iné veľké spoločnosti. Pracovať a žiť tu plánujú natrvalo. Pokiaľ bude z čoho.