jednak preto, že panika nikdy nie je najlepšia taktika, i keď poplakávajúci premiér na tlačovkách si asi myslel niečo iné. A jednak preto, že postupom dní, týždňov a mesiacov sa zbierali poznatky. Niektoré prichádzali z laboratórií, iné z terénu, ďalšie neformálne vznikali na základe správania ľudí (zodpovedného i nezodpovedného) a jeho viditeľných následkov.

Samozrejme, sú aj menej viditeľné následky. Aj k tým sa bude potrebné vrátiť. Ale úvodný des z toho, že všade prevládne taliansky – či skôr severotaliansky – scenár, že vírus nakazí veľkú časť populácie a  mnoho z infikovaných zomrie, nebol oprávnený. 

Je znovu čas pozrieť sa na to, čo poznáme, a trochu korigovať apokalyptické nálady. Nie preto, aby sme nebodaj dávali za pravdu popieračom závažnosti či vôbec existencie choroby. Len a len preto, aby sa opäť v prehnane spolitizovanom a argumentačne slabom šume nestratila z dohľadu realita. Lebo našou jedinou vakcínou nie je ani tak disciplína – disciplinovane môže totiž niekto aj napochodovať do sebazničenia. Našou jedinou vakcínou sú fakty a zdravý rozum. 

korekcia prvá – Británia a Švédsko 

Veľká Británia patrila k tým málo krajinám, kde sa spočiatku teoretizovalo o možnosti zabezpečiť populácii „kolektívnu imunitu“. Ako tento nápad dopadol, možno rozoznať. Testy na protilátky ukázali, že v Londýne bolo novým koronavírusom, ktorý spôsobuje COVID-19, infikovaných cca 17 percent obyvateľov. (Na porovnanie, v New Yorku to bolo až 21 percent.) Lenže ani jedno z týchto čísiel sa nepribližuje k méte kolektívnej imunity. Tá by bola, uvádza hlavný poradca britskej vlády pre vedu, Sir Patrick Vallance, dosiahnutá až okolo hodnoty 60 percent. Takže kolektívna imunita nehrozí. Najmä ak platí doterajšie zistenie, že protilátky sa v ľudskom organizme neuchovávajú navždy.