Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nechala, Gál, Lexmann a Bihariová: Mimo parlamentu na aktuálnu tému

.redakcia .slovensko .názory

Valí sa na nás druhá vlna pandémie COVID-19 a opätovne sa začíname rozprávať o odluke cirkví od štátu. Okrem iného sa novým predsedom KDH stal prešovský župan Milan Majerský. Na tieto témy reagujú štyria členovia strán, ktoré sa do parlamentu nedostali.

Nechala, Gál, Lexmann a Bihariová: Mimo parlamentu na aktuálnu tému BRANISLAV BIBEL/SITA Predsedníčka mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko Irena Bihariová.

pavel Nechala člen predsedníctva SPOLU – občianska demokracia

„Odlukou cirkvi a štátu sa cirkvi aj štát majú stať samostatnými, aby každý z nich vlastnou silou a svojím spôsobom slúžili najvyššiemu ideálu ľudstva,“ vyjadril sa k téme nastavenia vzťahov štátu a cirkvi prvý československý prezident T. G. Masaryk. Prijatie tzv. Kongruového zákona z roku 1926, ktorý však zaviedol financovanie činnosti cirkvi, dokresľuje zložitosť problematiky a potrebu tolerancie pri hľadaní riešenia. 

Po období komunistického režimu, v ktorom bola potláčaná náboženská sloboda, vznikla potreba zastaviť zasahovanie štátu do činnosti cirkví a zabezpečiť slobodu vyznania. Konkrétne tak boli zrušené takzvané náboženské trestné činy (marenie dozoru nad cirkvami a pod.) a prijatá Listina základných práv a slobôd. Tento proces bol zavŕšený prijatím Ústavy Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne definuje postavenie štátu vo vzťahu k cirkvám: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite