podľa správy UNESCO zasiahli pandemické opatrenia vzdelávanie takmer u 1,6 miliardy žiakov zo 190 krajín. Je to až 90 percent celej populácie detí v školopovinnom veku na svete. A tak ako všetky lockdowny, aj tento školský sa najťažšie podpísal na tých najchudobnejších a najmladších. V USA napríklad už dávnejšie prišli na to, že takzvaný prázdninový únik vedomostí sa oveľa výraznejšie prejavuje u detí z horšie hmotne situovaných rodín. Niečo podobné sa dá čakať pri úniku vedomostí počas pandemických opatrení, aj keď tu nejde o prázdniny – pre deti z rodín, ktoré nemajú prístup k vhodnej technike, to však prázdniny, a to nie príjemné, boli: vo Veľkej Británii sa zistilo, že deti z bohatších rodín strávili domácim učením počas pandémie o tretinu viac času ako deti z chudobnejšieho prostredia. Problémom sú hlavne prístup k internetu,  technike aj motivácia.

Téma .týždňa: Pandémiou skúšaní

Na Slovensku sa počas prvej vlny pandémie časť detí dokázala učiť doma – kvalitatívne sa to s bežnou školou nedalo porovnať, keďže učitelia si tiež len zvykali na online výučbu a zo strany ministerstva nedostávali školy v novom režime ktovieakú podporu. Ale to ešte nebolo nič oproti situácii detí z vylúčených komunít. Až 52-tisíc detí sa počas prvej vlny neučilo vôbec, prevažne preto, že prostredie, v ktorom žijú, na to jednoducho nemalo adekvátne vybavenie.

A čo žiaci z tzv. bežne situovaných rodín? Aj tí čelili problémom. Ak má niekto viac detí, rozhodne to neznamená, že má rovnaký počet počítačov. A ak musia rodičia pracovať doma, zároveň riešiť domáce vyučovanie, pomáhať deťom a dozerať na organizáciu ich dňa, je toho skrátka priveľa. Nie každé dieťa má v sebe dostatočnú vnútornú disciplínu a v rámci jednej rodiny sa vyskytujú úplne rôzne typy žiakov a prístupov. 

Sú regióny, kde by sa deti v školách mohli pokojne učiť už teraz, sú iné, kde by to zrejme podľa čísel nešlo ani po Novom roku. Táto optika mohla platiť už dnes, no my sme sa „prestali hrajuškať na semaforíky“.

Trúfam si odhadnúť, že máloktoré dieťa sa počas prvej vlny nezhoršilo v prospechu, a ak si ho aj udržalo na rovnakej úrovni, určite utrpeli vedomosti. Napokon, sami učitelia mali problém prejsť na vysvetľovanie online, správne dávkovanie záťaže pre žiakov, efektívne skúšanie a chýbal aj základný ľudský pedagogický kontakt. Takže výsledkom prvej vlny v improvizovanej domácej škole bolo aj to, že dnes majú mnohí žiaci výpadky vo vedomostiach. Zároveň prišli o krúžky, veľkú časť záujmovej činnosti a o väčšinu možností stretávať sa organizovane za nejakým vhodným účelom. Myslíte si, že sa namiesto toho negrupujú po obchodných centrách, po parkoch a námestiach? Ste na omyle.

prvá vlna: strach a málo faktov

Školy sa u nás začali zatvárať 10. marca 2020 aj po verejnom tlaku ľudí vyplašených šírením nového koronavírusu, hrozivými správami z Talianska aj z Číny. Bolo to v danom okamihu logické opatrenie. Z veľkej časti ho motivoval strach, ale to neznižuje jeho oprávnenosť. Z rovnako veľkej časti – a možno aj väčšej – ho totiž motivovala racionálna úvaha: keď­že sme o novom víruse nevedeli prakticky nič, len to, že je ničivý, museli sme proti nemu podniknúť doslova čokoľvek zlučiteľné s ľudskými právami a zdravím spoločnosti. Uzavretie škôl za prvej vlny sa uskutočnilo akčne, čo je dobre. Bolo aj účinné? Exaktne to tvrdiť asi nejde, no rozhodne to tak vyzeralo. No z dobrej veci, teda z promptného uzavretia škôl, vznikol jeden nedobrý efekt: viera vo všemocnosť takéhoto opatrenia.

Aj iné krajiny uzatvárali školy a nechávali žiakov doma. Väčšinou však časom prechádzali aspoň k akému-takému skúmaniu dopadu tohto opatrenia na šírenie nového koronavírusu a tiež na spoločnosť.