iniciatíva s názvom Veda pomáha – Covid-19 podľa jej autorov prináša sériu verejných diskusií odborníkov na témy súvisiace s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2.

Debata je dostupná aj na YouTube. Na tomto mieste nájdete prvú diskusiu s epidemiológom z Harvardu Michaelom Minom.

V druhom diele diskutovali odborníci najmä o testovaní či o tom, ako otvoriť školy a neohroziť pandemickú situáciu. Na diskusii sa zúčastnila väčšina mediálne známych vedcov, ktorí sa zapájajú do boja s pandémiou.

Diskutovali:

Peter Celec (LF UK, molekulárna biológia)

Pavol Čekan (MultiplexDX, biochémia)

Pavol Jarčuška (LF UPJŠ, infektológia)

Martin Kanovský (FSEV UK, sociálna antropológia)

Boris Klempa (VU SAV, virológia)

Peter Kováč (PF TU, právne aspekty medicíny)

Peter Lednický (Alpha Medical, testovacia infraštruktúra)

Ľudovít Ódor (NBS, ekonomika)

dá sa očakávať revolúcia v testovaní?

Na úvod sa moderátor diskusie matematik Richard Kollár opýtal hostí, či na nás ešte čaká nejaká nová metóda testovania. Virológ Boris Klempa zareagoval, že smerujeme k čo najväčšiemu zjednodušeniu testov a „aby boli čo najviac dostupné a čo najmasovejšie používané“. Klempa pracuje na odbere pomocou kloktania. Tento odber by následne skombinovali buď s PCR testom, alebo testom LAMP. Skombinovať kloktanie s antigénovými testami sa tímu okolo Klempu to zatiaľ nepodarilo.

Peter Lednický, šéf firmy Alpha medical vyhlásil, že vo firme pracujú na zväčšení a zefektívnení kapacít. Vyhlásil, že majú od začiatku novembra k dispozícii linku, ktorá vie spraviť za deň dva- až tritisíc vyšetrení.

Molekulárny biológ Peter Celec, ktorý sa venuje vývoju odberu vzoriek pomocou slín, vyhlásil, že dnes máme trochu iný pohľad na vec: nemyslíme si, že musíme zachytiť „každú jednu kópiu vírusu, každý jeden pozitívny“. Brutálnu revolúciu v testovaní však neočakáva.

Podľa Čekana sa už udiala v tom, že máme veľa dostupných nástrojov v boji proti pandémii. „Sme sebestační plošného testovania, signifikantného čísla PCR testov, ale aj iných technológií, ktoré vieme priniesť na trh.“

Z inej perspektívy, a to ekonomickej, sa k problému vyjadril aj viceguvernér Národnej banky Slovenska, Ľudovít Ódor. Upozornil na dôkladné testovanie či trasovanie „Tie krajiny, ktoré to robia dobre, sú na tom aj z ekonomického hľadiska dobre,“ vyhlásil. Zároveň sa v diskusii prítomných odborníkov opýtal, čo môžeme čakať najbližších 6 mesiacov a či by sme nemali čakať počas tejto doby na revolúciu, ale mali sa sústrediť napríklad na lepšie trasovanie, posilňovanie personálnych kapacít a vecí, ktoré vieme ovplyvniť.

Na to mu odpovedal vedec Čekan, že absolútne kľúčové je zamerať sa na najrizikovejšie regióny a vedieť ich otestovať a dohľadávať ostatných infikovaných. A tu pomáhajú antigénové testy, keďže masívne to s PCR testami nevieme urobiť.

Infektológ Pavol Jarčuška hovoril, že ľudia príliš nechcú chodiť na testovacie miesta. Do polovice januára by sme mali mať podľa neho pripravenú stratégiu ako vakcinovať populáciu.

Do debaty sa zapojil aj sociálny antropológ Martin Kanovský. Upozornil, že máme obrovský problém v dátach, najmä to, že sa zverejňujú iba priemery, ktoré povedia iba málo. Rovnako priemery za regióny nám veľký priestor na účinnú akciu nedávajú. Na to mu Jarčuška povedal, že máme dáta až na úroveň dediny, no nie každý sa k nim vie dostať.