na Slovensko prišla prvá vakcína proti covid-19. Vzbudila nádej, ale aj obavy. Patríme medzi tie krajiny, ktoré dlhodobo ignorujú výhody imunizácie dospelej populácie. V prípade covid-19 nemôžeme očakávať prekvapivý záujem obyvateľstva. Vakcíny sú dlhodobo predmetom živej diskusie na internetových stránkach farebných koníkov, o ich škodlivosti sa rozprávajú študenti pri čapovanom pive ako aj učitelia vyškolení zemou a vekom. Nie je žiadnym prekvapením, že prieskumy verejnej mienky prinášajú informácie o skeptickom prístupe našincov voči prichádzajúcej vakcíne. Nemálo je tých, ktorí neveria v existenciu samotného vírusu, možno práve preto, že nie je viditeľný voľným okom. 

Je veľmi pravdepodobné, že na jar 2021 budeme mať k dispozícii hneď niekoľko odlišných typov vakcín a budeme si môcť vybrať, ktorá je pre nás príťažlivejšia. Na rozdiel od potravín či oblečenia nebude pri rozhodovaní zohrávať kľúčovú úlohu design produktu, rok výroby a asi ani meno výrobcu. Budeme sa rozhodovať na základe informácií, ktoré sa na nás budú rútiť zo všetkých strán. Ako sa zorientovať v novej situácií, keď manuál na výber vhodnej vakcíny nie je po ruke? Skúsme sa preto na chvíľu pozrieť pod pokrievku súčasných trendov vo vývoji vakcín proti covid-19.   

a – Ako správne vyškoliť imunitný systém

Keď sa patogén – vírus, baktéria alebo parazit – dostane do ľudského tela, imunitný systém spustí paľbu. Na svoju obranu používa nástroje vrodenej a získanej imunity. Prvú líniu zabezpečujú bunky vrodenej imunity, ktoré pália na nepriateľa bez ohľadu na jeho identitu. Leukocyty pracujúce pod hlavičkou vrodenej imunity rozpoznávajú archaické vzorce nachádzajúce sa na povrchu patogénov.  Prvá línia spúšťa zápalovú reakciu, začne nás bolieť hlava, máme zvýšenú teplotu, miesto zápalu nadobudne červenú farbu a može byť bolestivé. Prvá reakcia je rýchla, nemilosrdná, ale nie je dostatočná na to, aby sme sa s patogénom dokázali vysporiadať. Na scénu preto prichádzajú profesionálni hltači mikroorganizmov, nenápadní hrdinovia získanej imunity. Po tom ako si s chuťou pochutnajú na votrelcoch, ich natrávené zvyšky ponúkajú na svojom povrchu T lymfocytom. Tie následne informujú B lymfocyty, ktoré začnú na základe ponúknutých informácií produkovať protilátky. Druhý úder je presne cielený, získaná imunitná rozpoznáva jednotlivé druhy patogénov a zapisuje si ich údaje do pamäti. V prípade, že sa imunitný systém s daným patogénom opäť stretne, do hry vstupujú pamäťové lymfocyty, ktoré majú za sebou školenie a vedia ako majú nepriateľa zneškodniť. Vďaka tomu potrebuje imunitný systém podstatne kratší čas na to, aby dokázal zneškodniť nepozvaných návštevníkov.

Práve tento princíp imunitnej odpovede využíva vakcinácia. Na miesto skutočného patogénu ponúkne imunitnému systému jeho bezpečnú variantu, ktorá pripraví podmienky na stretnutie so skutočným páchateľom. Vakcína sa tvári ako nebezpečný mikroorganizmus, ktorý nemá povolenie zabíjať a ubližovať. Je to funkčná atrapa, na ktorej si imunitný systém trénuje svoju armádu. Vakcíny sú rovnako bezpečné ako mnohé iné lieky, ktoré chránia ľudské zdravie. Ich výhodou je, že pôsobia preventívne. V prípade nebezpečných infekčných ochorení ťaháme za kratší koniec, bez trénovaného imunitného systému sme veľmi zraniteľní.    

Vakcíny už mnohokrát ukázali svoj potenciál, sú schopné vymazať patogény z našej planéty, pokiaľ sa zvolí vhodná stratégia. Príkladom je vírus pravých kiahní, ktorý pripravil o život 300 miliónov ľudí v minulom storočí. Dlhodobá a strategicky dobre plánovaná vakcinácia viedla k tomu, že v roku 1980 bol vírus úspešne vyhubený. 

b – Vakcíny z unavených a popravených patogénov

Oslabené živé vírusy sa na imunizáciu používajú už 3000 rokov, v Starovekej Číne sa ľudia chránili proti pravým kiahňam prostredníctvom oslabených vírusov získaných z rán pacientov. Tento  prístup sa v stredoveku preniesol aj do Tureckej ríše. Do Európy dorazil až v roku 1721, keď anglický lekár Charles Maitland uskutočnil prvú varioláciu u 4-ročného dievčatka. Skutočnú revolúciu však spustil o čosi neskôr až Edward Jenner. Práve jeho priateľ Richard Dunning prišiel s nápadom premenovať nový liečebný prístup na vakcináciu (z latinského slova vacca, krava). Zaujímavosťou je, že práve vedci z oxfordského Jennerovho inštitútu sa podieľajú na príprave vakcíny proti covid-19. História sa občas dokáže vhodne recyklovať.