prednášali tam špičkoví odborníci a vrcholoví politici. Pochopil som, že politika je veda a vyžaduje si odbornosť, ale aj pokoru a sebareflexiu, vytrvalosť a pracovitosť, a najmä líderstvo. Súčasne som sledoval, ako sa mení politická scéna a rozhodoval som sa, či ísť do politiky, alebo nie. Na Politickej akadémii ma inšpiroval Viktor Nižňanský a jeho predstava o tom, ako zreorganizovať krajinu. Preto sa podpora strany regiónov stala pre mňa prvou voľbou. SaS bola z viacerých dôvodov skvelou, ale až druhou alternatívou - aj preto že sa v strane Za ľudí stretla skupina excelentných odborníkov, ktorí uverili Andrejovi Kiskovi.

Potom to nabralo spád. V lete som požiadal o členstvo v strane Za ľudí, na jeseň bol ustanovujúci snem, v októbri som sa stal členom. No už v novembri sme videli, že niečo nie je dobre. Kampaň bola nevýrazná, strana neriadená, predseda málo viditeľný. Nepresvedčivé rozhodnutie predsedníctva odmietnuť ponuku na spojenie s PS/SPOLU a čierna labuť v podobe videí straníckeho predsedu z dielne mafiánskej anti-kampane všetko ešte zhoršili. Napriek tomu sme to „dohrali“ až do volieb. Beblavý s Trubanom neprešli a naša strana sa cez 5-percentné kvórum tesne prehupla. Nefungovanie strany však pokračovalo. Zopár ľudí sa dostalo na dve ministerstvá a do parlamentu, ostatní čakali, či a čo sa bude diať. Nedialo sa nič a predseda to napokon zaklincoval.