základom tradičného vzdelávania bol od nepamäti osobný kontakt učiteľa so žiakom alebo študentom v triede či učebni, kde si žiak spolu so spolužiakmi plnil úlohy, odpovedal pred tabuľou z preberaného učiva, písal poznámky a písomky či kládol učiteľovi otázky, pričom cieľom bolo získavať nové poznatky.

Pandémia všetko zmenila. To, čo mala po rokoch úsilia priniesť veľmi drahá digitalizácia školstva, stovky hodín tréningu učiteľov, tisícky hodín laicko-odborných diskusií o didaktike (teóriách vzdelávania), dokázala pandémia len za niekoľko mesiacov skoro zdarma. Stačí v počítači kliknúť na Skype, Zoom, EduPage, Elix, WebEx a môžeme komunikovať s profesorom vzdialeným stovky kilometrov od nás. Kdekoľvek a kedykoľvek. Voláme to dištančné vzdelávanie, e-learning alebo online výučba. Ako ho zvládajú škôlkari, školáci, gymnazisti, vysokoškoláci?

obľúbené tváre na monitore

Asi najrizikovejšou komunitou detí, ktorým chýba sociálny kontakt s rovesníkmi a učiteľom naživo, sú predškoláci spolu so žiakmi prvých a druhých ročníkov základnej školy. Vzhľadom na vek majú veľmi obmedzenú schopnosťou vlastnými silami kompenzovať dlhodobý dištanc od klasického vzdelávania. Online vyučovanie im to aspoň trocha kompenzuje. „Výučbu prežívam dobre. Robíme tam dobré veci, aspoň sa vidíme a stretávame, lebo keď je korona sa nemôžeme stretávať“ hovorí hanblivo päťročný Jonáško z materskej škôlky v bratislavskom Lamači. Rád sa pripája a zaľúbene pozerá na pani učiteľky, ktoré si s kamarátmi z triedy opakujú, aký je dnes dátum, deň v týždni, počasie, precvičujú si farby, hlásky, jednoduché počty.

Archív autora.Základná škola v bratislavskom Lamači.

Nezabúdajú ani na kamarátov, ktorí majú sviatok a aspoň na diaľku im všetci zablahoželajú.