nikto z nás nepovažuje vpichnutie injekcie do ramena za príjemný zážitok. Pokiaľ sa táto nepríjemnosť nerozvinie do intenzívne prežívanej špecifickej fóbie, zaženieme ju poľahky odvrátením pohľadu alebo príjemnou myšlienkou. V tom lepšom prípade vpichnutie ani nepocítime.

Celkom iný príbeh je odmietanie očkovania, pre ktoré môže existovať niekoľko motívov. Dokonca aj tých pochopiteľných. „Podľa mňa je v tejto situácii jediný racionálny dôvod neočkovania sa prekonanie tohto ochorenia...a to je môj prípad,“ vysvetľuje svoje dôvody odmietania vakcinácie ITčkár Ondrej zo Sabinova.

Zdravotná sestra Štefánia z michalovského domova sociálnych služieb pozerá na očkovanie inou optikou: „Mám autoimunitné ochorenie a permanentný zápal v tele, ktorý je monitorovaný. Nie som preočkovaná proti tetanu ani žltačke. Naše zariadenie prešlo epidémiou, nemala som covid a na odporúčanie lekárky som sa očkovať radšej nedala, poradila mi, aby som počkala.“

MICHAL OLÁH

Dôvody pre nezaočkovanie sú rozmanité. Od tých rozumných až po tie iracionálne. O to prekvapivejšie je, ak ich počuť z úst nemocničnej zdravotnej sestry Martiny zo Skalice: „Som zdravotník a pokým sa nemusím dať očkovať, tak sa nedám. Vakcína nezaručí, že covid nedostanem ani nezaručí, že keď ho dostanem, nenakazím ostatných. Momentálne pribúda nakazených a ani proti chrípke sa neočkuje, keď je chrípka na vrchole, pribúda mutácií a ani vedci nevedia, či súčasné vakcíny vôbec zaberú... po vakcinácii budem stále musieť dodržiavať obmedzenia a nechať si špárať v nose, aby som mohla do práce.“