Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej Tomáša Zálešáka: Hlúpneme? Nie je to roztomilé ani zábavné

.tomáš Zálešák .slovensko .spoločnosť

Myslenie v abstraktných pojmoch a ľudská reč patria k sebe. Starí Gréci mali na oboje slovo logos označujúce schopnosť myslenia v abstraktných pojmoch aj verbálny jazyk. Človek je jediný zo živočíchov, ktorý má tieto dve kapacity, vlastne jednu kapacitu nazeranú akoby z dvoch uhlov pohľadu. Rozum aj reč sa spolu rozvíjajú aj spoločne upadajú. Spoločne sa rodia a spoločne umierajú.

Esej Tomáša Zálešáka: Hlúpneme? Nie je to roztomilé ani zábavné VIRGIN/UMBRELLA-ROSENBLUM FILM/AFP/PROFIMEDIA

nové komunikačné a informačné technológie majú na najrôznejšie stránky nášho života dopad „tvorivej deštrukcie“, ktorej deštruktívnosť je jednako zreteľnejšia než jej tvorivosť. Je skľučujúce pozorovať, s akou rýchlosťou staré slová, pôvodne označujúce niečo úctyhodné, dostávajú v našich časoch odlišný, často radikálne odlišný význam. Niekedy ide aj o výrazy, ktoré po obdobiach takmer zabudnutia náhle prenikli do slovnej zásoby más, a táto nadužívanosť mení ich obsah tým, že ho vulgarizuje.

Pod „vulgárnym jazykom“ nemám nutne na mysli jazyk, ktorý je obscénny (napr. oplývajúci šťavnatými názvami všelijakých telesných orgánov, procesov a produktov). Obscénnym možno byť aj bez vulgárnosti, rafinovaným a vyumelkovaným spôsobom, zatiaľ čo vulgárnym možno byť bez toho, aby sme použili jediné škaredé slovo. Kultivácia maštaľného slovníka pri zachovaní jeho delikátnej podstaty nám akiste nepridáva na mravopočestnosti, nie je to však zdatnosť typická pre vulgárne osoby.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite