rovnako ste nečítali informáciu, že nerovnosť príjmov na Slovensku v rovnakom období o 14 percent klesla, vďaka čomu je miera nerovnosti príjmov na Slovensku najnižšia v EÚ. Alebo inak povedané – rovnosť príjmov je najvyššia. A to nielen v rámci EÚ, ale aj v OECD.

Mediálny obraz pojmu „nerovnosť príjmov“ nie je vôbec dobrý. Patrí do skupiny pojmov ako  privilégium, nespravodlivosť, nekorektnosť, pojmy, o ktorých sa nedá a nesmie hovoriť  v dobrom. Spoločným problémom týchto pojmov je chýbajúca jasná definícia. To nielen komplikuje odhadovanie nerovnosti, ale ešte viac jej interpretáciu. 

Ľudia za dôkaz „nerovnosti príjmov“ považujú samotnú existenciu superbohatých ľudí a obyčajne zamieňajú vlastníctvo kapitálu za príjem. Ak Patrik Tkáč vlastní vrtuľník, ktorý si nemôže dovoliť 99 percent populácie, považujú Slováci nerovnosť príjmov za veľkú. Niežeby rozdiel medzi príjmami (nie majetkom) v tomto prípade nebol gigantický. Ale toto konštatovanie nám nič nepovie. 

Preto ekonómovia, sociológovia a štatistici nazerajú na „nerovnosť príjmov“ ako na spoločenský a ekonomický fenomén. Zaujíma ich miera, vyjadrenie veľkosti nerovnosti. Hovoria preto o rozdelení príjmov naprieč spoločnosťou. Proti príjmom desiatok bohatých ľudí, ktoré sa spolu rátajú v miliónoch, stoja príjmy miliónov občanov rátané v miliardách. Vznikol tak Gini koeficient, ukazovateľ nerovnosti, kde je najnižšia nulová nerovnosť a najvyššia rovná 100. Sú krajiny, kde tento koeficient dosahuje hodnoty 50 až 60, ide predovšetkým o rozvojové krajiny, často v Afrike. V týchto krajinách masa získava menej príjmov ako hŕstka ľudí s najvyšším príjmom. Slovensko je opačný extrém, v roku 2018 dosiahol ukazovateľ hodnotu 20,9. Škandinávia by nám s hodnotami 26 až 28 mohla závidieť.