boli časy, keď sa ľudia pokúšali odhadnúť momentálny stav a budúci vývoj vo vedení Komunistickej strany na základe zasadacieho poriadku na prvomájových tribúnach. Sedí ten a ten súdruh bližšie k Husákovi či Štrougalovi ako minulý rok alebo ďalej? Z takýchto detailov sa vraj dala vytiahnuť netriviálna informácia. Možno aj dala, ale isté je, že jej cena bola zanedbateľná v porovnaní s tou hlavnou informáciou, ktorú reprezentovali samotné tribúny: Tu sme a vy nám poslušne mávate.
Pokúšať sa zistiť z Plánu obnovy niečo o tom, čo chce táto vláda urobiť so školstvom, je podobné, ako snahy odhaliť pomery v Strane z prvomájových tribún. Niečo sa hádam zistiť dá, ale veľký význam to nemá. Plán obnovy totiž nie je dokumentom, ktorý má predstaviť zamýšľané reformy. Je to dokument, ktorý má demonštrovať schopnosť našich úradníkov komunikovať vyprázdneným jazykom administratívy EÚ.
hatmatilka
Európska byrokratická hatmatilka, newspeak alebo ptydepe má svoj význam. Administratíva EÚ oprávnene príliš nedôveruje administratívam členských štátov, najmä tým z juhu a z východu. Preto ak im dáva nejaké peniaze, chce mať čo najviac kontroly nad ich míňaním. Ponechajme teraz bokom, že aj európska administratíva trpí všetkými chorobami tupej byrokracie, takže peniaze budú zaručene minuté neefektívne. Skúsme sa na celú vec pozrieť optimisticky, očami nášho štátneho úradníka.
Európa nám dá peniaze len vtedy, ak dokážeme, že sme naozaj jej súčasťou. To v minimálnej verzii znamená schopnosť napísať sľuby v jazyku nimi vyžadovanom. Či tie sľuby dokážeme splniť, nie je až také dôležité. Mimochodom, opakovaná skúsenosť hovorí, že nedokážeme, ale to fakt nie je prvoradé. Prvoradou otázkou je, či dokážeme aspoň pochopiť, čo sa od nás chce, a demonštrovať to prípravou príslušných dokumentov. Lebo ak by sme nevedeli urobiť ani len toto, naozaj by bolo otázne, aký význam má posielať nám akékoľvek peniaze.