venuje priveľkú pozornosť chronicky chorým pacientom, do ktorých liečby chce investovať veľa energie a peňazí na úkor prevencie a široko dostupných psychologických služieb verejnosti s „bežnejšími“ psychickými problémami. Chronicky chorým pacientom by pritom v mnohých prípadoch viac ako nové a nové liečebne pomohli zvýšené invalidné dôchodky, ktoré by ľudí s duševným ochorením neposúvali na úplný ekonomický okraj spoločnosti do skrytej chudoby.
Tri vybrané kľúčové ukazovatele Plánu obnovy (1. Zvýšenie podielu pacientov liečených v komunitnej zdravotnej starostlivosti, 2. Zvýšenie počtu personálu, ktorý poskytuje špecifickú modernú liečbu a diagnostiku a 3. Skrátenie čakacej lehoty na poskytnutie odbornej starostlivosti o duševné zdravie) sú pritom vybrané správne, samotný plán však túto víziu nenapĺňa predovšetkým pre svoju orientáciu na závažnejšie psychické ochorenia.
Krajský odborník pre klinickú psychológiu Žilinského samosprávneho kraja Miloš Šlepecký vidí nedostatok Komponentu 12, pod ktorým sa skrýva zámer „humánnej, modernej a dostupnej starostlivosti o duševné zdravie“ v nedostatočnej podpore špecifickej psychoterapeutickej intervencie, teda psychologickej liečbe v druhom stupni starostlivosti zacielenej na najčastejšie psychické ochorenia, akými sú úzkostné poruchy, depresie a závislosti, kde je medzera medzi ľuďmi, ktorí týmito ochoreniami trpia a tými, ktorí sa liečia od 66 do 84 percent.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.