Plán obnovy: Nerušte, tu zadlžujeme vnúčatá

k tomu americkému stimulu však predsa len ešte čosi. Šesťbiliónový (dohromady) balík Joea Bidena obsahuje federálne investície:  infraštruktúrne projekty typu „postavíme cesty, mosty“ či „napravíme životné prostredie“. Zaplatí sa zaň zvýšením daní, čo v praxi znamená menšiu konkurencieschopnosť, menšiu iniciatívu tvoriť pracovné miesta, inovovať. Ďakovné listy posiela Čína.

Tak to so stimulmi býva. Kritici tvrdia, že je to zle, lebo to škrtí ekonomický rozvoj, a obhajcovia argumentujú, že tentoraz už konečne prišli na ten správny pomer škrtenia a dodávania kyslíka, takže pacient – ekonomika – zostane pri živote, bude niečo produkovať. Možno bude mať ten pacient nanič život a bude dusený verejným dlhom od kolísky po hrob, no nekazme si ilúzie hneď na ilúzie. Toto sa pri štátnych programoch nazýva udržateľnosť. Aj v tom americkom, aj v tom (nad)štátnom európskom. V našom slovenskom pláne obnovy, ktorý už schválila vláda Slovenskej republiky, je udržateľnosť často skloňovaná a kľúčovú rolu hrá v Komponente 18 nazvanom Zdravé, udržateľné a konkurencieschopné verejné financovanie...úvery až za hrob.

Počujete tú disonanciu? Plán obnovy, ako vieme, bude financovaný aj z dlhu. Je dlh dobrý prostriedok ozdravenia financií, alebo je to oxymoron ad absurdum? Iste by ste človeku, ktorý chce ozdraviť domáci rozpočet, neporadili nabrať si k existujúcej hypotéke aj spotrebný úver, kontokorekt a aspoň tri kreditné karty, nech ich splácajú ešte jeho vnúčatá. Radovan Ďurana hovorí, že toto je veľký paradox, lebo plán obnovy je de facto nástroj, ktorým sa Únia snaží obísť vlastné pravidlá fiškálnej disciplíny. „Stačí na to jednoduchý trik, vyhlásiť, že dlh, ktorým sa plán obnovy bude financovať, je dlhom Únie, nie členských štátov. To vyzerá stráviteľnejšie, ako keby Slovensko v každom roku čerpania plánu obnovy navýšilo svoj deficit o ďalšiu miliardu eur.“ Tento postup umožňuje, aby mal daňový poplatník dojem „obedu zadarmo“, čo nie je pravda. Druhou stranou mince budú totiž nové európske dane, o ktorých sa toľko nehovorí. Nuž a neposledným, ešte donedávna nepriechodným dôsledkom nových dlhov je federalizácia EÚ a monetarizácia dlhu, ergo vytvorenie eurobondov. Zarážajúce je, že hlas eurorealistov takmer úplne zanikol a pripomína skôr nesmelý šepot.