faktom je, že na Slovensku sa každý rok narodí menej detí ako ten predošlý. Kým v roku 1989 sa narodilo cez 80-tisíc detí, v roku 2019 to bolo menej – cez 57-tisíc detí a v roku 2020 ešte menej – 56 650 detí. Klesá aj počet žien v reprodukčnom veku (od 15 do 49 rokov), od roku 2000 do 2020 klesol o takmer 180-tisíc. Na druhej strane, zvyšuje sa počet ľudí v dôchodkovom veku (65 a viac) v populácii. Toľko základné čísla.

Podľa odborníka na dáta Branislava Šprochu z Infostatu budú presuny početných generácií do seniorského veku a čoraz menej početné generácie detí a osôb v produktívnom veku znamenať zrýchlenie populačného starnutia – kým napríklad dnes podiel osôb vo veku nad 65 rokov predstavuje na Slovensku 16 percent populácie, do roku 2050 by mohol prekročiť hranicu 30 percent.

Na 100 osôb v produktívnom veku dnes pripadá približne 27 seniorov – do roku 2050 by to mohlo byť viac ako 56. Nižšia pôrodnosť a úmrtnosť silných ročníkov – tzv. Husákových detí – bude znamenať výrazný úbytok obyvateľstva v druhej polovici 21. storočia. 

problémov bude niekoľko

Oslovení odborníci sú voči Matovičovým plánom skeptickí. Podľa odborníčky na ekonómiu z mimoparlamentnej strany Spolu Jaroslavy Lukačovičovej bude Slovenská republika v blízkej budúcnosti čeliť dvom hlavným výzvam: demografickým zmenám a nedostatku pracovníkov. Demografické zmeny a starnutie populácie sa prejavia v rastúcom počte ľudí odkázaných na dlhodobú starostlivosť a služby zdravotníctva. „Ani jeden z týchto sektorov nie je pripravený na dlhodobé poskytovanie potrebných služieb,” napísala pre .týždeň.